Abecedný filter

Rozpočet Únie

Rozpočet Európskej únie je celkový počet finančných prostriedkov, ktorý má Európská únia k dispozícii v pribehu jedného roka. S tými peniazmi financuje opatrenia vo všetkých jednotlivých politických oblastiach a vydávky inštitúcií. Terajšou komisárkou pre finančné plánovanie a rozpočet EÚ je Litovčanka Dalia Grybauskaité Bývalá komisárka pre finančné plánovanie a rozpočet (2004 - 2009)(od jesene 2004).

Ratifikovanie rozpočtu

Komisia predkladá predbežný rozpočtový návrh. Rada ministrov ho schvaľuje dvojtretinovou väčšinou a posúva ho do prvého čítania v Európskom parlamente. Ak parlament s návrhom súhlasí alebo nereaguje, tak je rozpočtový návrh schválený.

V opačnom prípade môže Parlament previesť zmeny povinných alebo nepovinných výdavkov. V tom prípade sa zmenený návrh vráti k Rade ministrov.

  • Nepovinné vydavky može Rada znova zmeniť. V takom prípade musí vrátiť opravený návrh Parlamentu.
  • Ak zmenené povinné vydavky vedia k zvýšeniu celkého rozpočtu, Rada ich môže schváliť len kvalifikovanou väčšinou . Ak sa potrebná väčšina nenájde, navrhnuté zmeny sú považované za odmietnuté.
  • Ak zmenené povinné vydavky nevedú k zvýšeniu celkého rozpočtu, Rada potrebuje na odmietnutie návrhu kvalifikovanú väčšinu. V opačnom prípade sú schválené.

Zmenený návrh sa posunie do druhého čítania v Parlamente. Ak Parlament súhlasi alebo sa nevyjadrí, rozpočtový návrh je schválený.

  • Na odmietnutie alebo na zmenu Radou navrhnutých zmien je potrebná absolútna väčšina hlasov členov Parlamentu, pri trojpätinovej väčšine odovzdaných hlásov.
  • Na odmietnutie celého rozpočtého plánu je potrebná absolútna väčšina hlasov členov Parlamentu a dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov.

Ak pri hlasovaní v pléne nebude vznesená námietka od zástupcov Rady, je rozpočtový plán schválený.

Finančné prostriedky (na príklade roku 2005)

Európska únia sa financuje z vlastných prostriedkov a príspevkov členských krajín:

  • tradičné vlastné prostriedky, t.j. clá, poľnohospodárske poplatky, poplatok z cukru. Celkovo tvoria 13% príjmov EÚ.
  • DPH – vlastné prostriedky. V roku 2007 to bolo 0,33% vo všetkých členských krajinách. Celkovo tvoria 15% príjmov EÚ.
  • príspevky členských krajín - sadzba je určená pre každú členskú krajinu zvlášť podšľa výšky HDP. Z týchto prostriedkov sa financujú všetky vydavky, ktoré nie sú kryté z prvých dvoch zdrojov. Tvoria celkovo 68% príjmov EÚ.
  • iné príjmy: nevyčerpané čiasty z predchádzajúcich rokov, príspevky tretích krajín na niektoré európske programy atď. Celkovo 4% príjmov EÚ.

Výdavky

Výdavky delia do ôsmych kapitol (na príklade roku 2005: celkové vydavky = 115,9 mld. €):

  • poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. (49 mld. €)
  • štrukturálna politika: na zníženie rozdielov medzi členskými krajinami a regiónmi, vrátane štrukturálnych a Kohézneho fondu. (42,4 mld. €)
  • vnútorné politiky: výskum, životné prostredie, vzdelávanie, doprava, dopravné a mimoenrgetické siete atď. (9,2 mld. €)
  • vonkajšie politiky: pomoc tretím krajinám, s výnimkou Európskeho rozvojového fondu. (5,2 mld. €)
  • administratívne náklady (6,3 mld. €)
  • rezervy: krízová pomoc, záruky, atď. (0,4 mld. €)
  • predvstupová stratégia: pre kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v ÚniEÚ. (2,1 mld. €)
  • kompenzácie novým členským štátom. (1,3 mld. €)

http://europa.eu/abc/europein2005/budget_sk.htm

http://europa.eu/scadplus/leg/en/s27000.htm









Diskusia
Potrebuje Únia "ústavnú zmluvu"?

Odmietnutie Ústavnej zmluvy EÚ v referendách vo Francúzsku a Holandsku uvrhlo Úniu do politickej krízy. Konkrétnejšie odpovede na otázky ďalšieho smerovania európskej integrácie zatiaľ neprinieslo ani vyhlásené "obdobie reflexie". Aký bude ďalší osud Ústavnej zmluvy? Potrebuje je ju EÚ?

darina49 - @seznam.cz - 01.08.2011 - 15:26:52
ziju ve welsu 7 let narodila se mi tu dcera jsem tu od 15 let ale nem resident .Pred rokem a pul mi zastavily vsechny davky na mou dceru . Zazadala jsem si je zpatky ale oni mi napsali ze nemam resident za nemam narok. Prosim o radu jestli je to pravda nebo me diskriminuji protoze si myslim ze bych mela mit po tolika letech automaticky dekuji
Jan - jackyy@azet.sk - 26.12.2008 - 13:12:53
Ústavu prečo nie, nebránme sa tomu co príde skor ci neskor. Jednotna Europa jednotna ustava,jednotne pravidla nech vieme ze spolu ideme vpred a vytorime tak silnu a stabilnu Europu plnu roznorodych kultur, ktore kazda svojim prinosom prilozi ruku k dielu. Aby sme boli konkurencieschopny a vyrovnany partneri v globalnom meritku...
Ivica - zivica_one@azet.sk - 16.04.2007 - 23:55:08
Myslím, že keď sa bez nej zaobišla doteraz, vydrží to aj naďalej. Určite si neprajem, aby z EÚ vzniklo niečo ako štát, kde úplne zaniknú pôvodné hodnoty jednotlivých národov.
drozd - drozd@zoznam.sk - 08.03.2007 - 01:21:35
Akí samozvanci tu chcú zase vládnuť?
Tvorba moci zhora a jej uplatňovanie nevolenými politickými a finančnými skupinami je cestou do krvavých pekiel. Európa, hlavne stredná, s tým má tie najbolestivejšie skúsenosti. Mali by sme ich triezvo analyzovať a ponúknuť návrhy na riešenie členom únie a pertnerským krajinám do diskusie. Vzájomná konkurencia členských štátov EÚ, rôznorodosť kultúr, životných štýlov a schopnosť tvorčieho dialógu sú hybnou silou únie. Ich spomaľujúce účinky na operatívne rozhodovanie nemusia mať vždy len negatívne účinky.
Spoločná bezpečnostná a zahraničná politika sú možné aj bez násilného zjednocovania pod politickým a ekonomickým tlakom. Harmonizácia pravidiel v EÚ na základe vzájomnej výhodnosti a po dohode je samozrejme žiadúca a možná.
Orgány EÚ a "demokratické" mocenské skupiny v štátoch EÚ by si mali najprv vyjasniť obsah pojmov ako sú "sloboda", "demokracia", "ekonomičnosť", "rovnosť", "moc", "spravodlivosť", "lobing" a veľké množstvo ďalších....
Je čas sa zamyslieť aj nad oprávnenosťou existencie "sprostredkovanej demokracie" v dobe rozvinutých informačných technológií a uvažovať o naplnení práv jednotlivcov na správu a kontrolu vecí verejných. Prehnaného štátneho dirigizmu a socialistického prerozdeľovania už máme hádam dosť. Nevracajme sa späť. EÚ musí pokročiť vpred.
Chce to trošku zdravého sedliackeho rozumu a priznať si, že 1+1=2 a 2-2=0.
Dohodnime sa len na strategických cieľoch a postupoch, ktoré budeme potom dôsledne dodržiavať. Nemusíme ich nazývať ÚSTAVA. Takýchto zavádzajúcich pojmov je v našom slovníku už aj tak dosť. Neklamme sa toľko...
huncut - huncut@tlis.sk - 11.12.2006 - 10:00:30
Mat jasne stanovene pravidla nikdy nie je na skodu - pravda. EU potrebuje institucionalnu reformu i reformu politik - pravda. Timovy duch - vynikajuce. Ale vysvetlite mi niekto, preco k tomuto vsetkemu je potrebna Ustava / Ustavna zmluva? Timovy duch sa nedosahuje pravidlami formalnymi, ovela viac su potrebne tie neformalne. Navyse ten timovy duch moze existovat, iba ak ma tim nejaky ciel, jednotny zaujem. Maloktory narodny stat vie, aky je jeho zaujem a ci sa po najblizsich volbach nezmeni. A takych statov bude coskoro 27. Navyse, zaujmy jednotlivych statov su a budu casto protichodne. Porovnavat to s futbalom, kde ide o jednoduchu vyhru - dat viac golov ako dostat...NC. Takisto sa neda EU porovnavat s USA. Obyvatelia USA su ludia, ktori boli zo stareho kontinentu vyhnani. O dovodoch sa mozme bavit inde. Tito ludia sa zhodli, ze dobrovolne budu pouzivat jednotny jazyk - toto v europe nie je a osobne dufam, ze nikdy nebude. Preto nefunguje celoeuropska tlac, media, celoeuropske volby povedzme europskeho prezidenta ci ministra ZV. A uz ked porovnavame, tak je rozdiel medzi makroekonomickymi ukazovatelmi a realnym zivotom v uliciach. A v USA ovela vacsi ako v EU.
Brano - ondrus@euractiv.sk - 06.12.2006 - 00:44:35
Samozrejme, ze potrebuje. Ak stale hovorime o posilnovani EU v globalnej sutazi - a je jedno ci ide o ekonomicku sutaz, oblast vzdelavania, kultury, demokratizaciu verejneho zivota a politiky - musi unia fungovat posilnena aj dovnutra. Spomente si na posledne majstrovstva sveta vo futbale. Brazilia ma take individuality, ake nema ziadny iny tim a predsa vypadla uz vo stvrtfinale. Co nemala Brazilia a malo Francuzsko (pre nefanusikov Fr. ju vyradilo 1:0)? Timovy duch. Lenze ten sa neda dosiahnut len na zaklade neformalnych vztahov, hoci aj tie su dolezite. Musia byt aj jasne pravidla, kompetencie, zodpovednosti. Ak EU bude fungovat tak, ze na vsetko, na kazdy krok bude treba dohodu narodnych vlad, vzdy budeme na nieco cakat a zaostavat za vyspelejsim svetom. EU potrebuje silnejsiu federalizaciu a viete si predstavit, ako by fungovali USA, keby nemali spolocnu ustavu?
Peter - karpi78@gmx.at - 05.12.2006 - 16:06:30
A nevznika ustavnou zmluvou, i ked stale zmluvou takto urcita federacia? Je urcite EU pripravena na takyto krok. Ved niektore mozno lahsie eurolegislativne zmeny sa riesili aj 15 rokov. Od prijatia poslednej zmluvy o EU uplynul podla mna este kratky cas, aby EU si bola vedoma, ze sa musi reformovat. Kym bude prevladat narodny zaujem aj v tom, co primarne riesia uz EU politiky, bude aj prijatie ustavnej zmluvy tazke. Ano, potrebuje... Ale najmae potrebuje ju v normalnej a jednoduchej podobe. Nie v niekolko stranovom dokumente. Nieco ako Ustava USA.
Rado - geist@euractiv.sk - 05.12.2006 - 15:38:08
EÚ potrebuje inštitucionálnu reformu i reformu politík. Ústavná zmluva bola pokusom urobiť ich - nutne nedokonalým, ako každý politický kompromis, ale jediný ktorý je zatiaľ reálne "na stole". Prijatie Ústavnej zmluvy by určite nechalo mnohé otázky nedoriešené, krach projektu však nerieši vôbec žiadnu otázku.
Evka - evka@evka.sk - 05.12.2006 - 15:22:35
Mat jasne stanovene pravidla, nikdy nie je na skodu.
Vlož príspevok
Meno
E-mail
KódSem vpíšte 4-miestny kód:
Príspevok

(c)2006-2012 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies