Abecedný filter

Rozpočet Únie

Rozpočet Európskej únie je celkový počet finančných prostriedkov, ktorý má Európská únia k dispozícii v pribehu jedného roka. S tými peniazmi financuje opatrenia vo všetkých jednotlivých politických oblastiach a vydávky inštitúcií. Terajšou komisárkou pre finančné plánovanie a rozpočet EÚ je Litovčanka Dalia Grybauskaité Bývalá komisárka pre finančné plánovanie a rozpočet (2004 - 2009)(od jesene 2004).

Ratifikovanie rozpočtu

Komisia predkladá predbežný rozpočtový návrh. Rada ministrov ho schvaľuje dvojtretinovou väčšinou a posúva ho do prvého čítania v Európskom parlamente. Ak parlament s návrhom súhlasí alebo nereaguje, tak je rozpočtový návrh schválený.

V opačnom prípade môže Parlament previesť zmeny povinných alebo nepovinných výdavkov. V tom prípade sa zmenený návrh vráti k Rade ministrov.

  • Nepovinné vydavky može Rada znova zmeniť. V takom prípade musí vrátiť opravený návrh Parlamentu.
  • Ak zmenené povinné vydavky vedia k zvýšeniu celkého rozpočtu, Rada ich môže schváliť len kvalifikovanou väčšinou . Ak sa potrebná väčšina nenájde, navrhnuté zmeny sú považované za odmietnuté.
  • Ak zmenené povinné vydavky nevedú k zvýšeniu celkého rozpočtu, Rada potrebuje na odmietnutie návrhu kvalifikovanú väčšinu. V opačnom prípade sú schválené.

Zmenený návrh sa posunie do druhého čítania v Parlamente. Ak Parlament súhlasi alebo sa nevyjadrí, rozpočtový návrh je schválený.

  • Na odmietnutie alebo na zmenu Radou navrhnutých zmien je potrebná absolútna väčšina hlasov členov Parlamentu, pri trojpätinovej väčšine odovzdaných hlásov.
  • Na odmietnutie celého rozpočtého plánu je potrebná absolútna väčšina hlasov členov Parlamentu a dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov.

Ak pri hlasovaní v pléne nebude vznesená námietka od zástupcov Rady, je rozpočtový plán schválený.

Finančné prostriedky (na príklade roku 2005)

Európska únia sa financuje z vlastných prostriedkov a príspevkov členských krajín:

  • tradičné vlastné prostriedky, t.j. clá, poľnohospodárske poplatky, poplatok z cukru. Celkovo tvoria 13% príjmov EÚ.
  • DPH – vlastné prostriedky. V roku 2007 to bolo 0,33% vo všetkých členských krajinách. Celkovo tvoria 15% príjmov EÚ.
  • príspevky členských krajín - sadzba je určená pre každú členskú krajinu zvlášť podšľa výšky HDP. Z týchto prostriedkov sa financujú všetky vydavky, ktoré nie sú kryté z prvých dvoch zdrojov. Tvoria celkovo 68% príjmov EÚ.
  • iné príjmy: nevyčerpané čiasty z predchádzajúcich rokov, príspevky tretích krajín na niektoré európske programy atď. Celkovo 4% príjmov EÚ.

Výdavky

Výdavky delia do ôsmych kapitol (na príklade roku 2005: celkové vydavky = 115,9 mld. €):

  • poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. (49 mld. €)
  • štrukturálna politika: na zníženie rozdielov medzi členskými krajinami a regiónmi, vrátane štrukturálnych a Kohézneho fondu. (42,4 mld. €)
  • vnútorné politiky: výskum, životné prostredie, vzdelávanie, doprava, dopravné a mimoenrgetické siete atď. (9,2 mld. €)
  • vonkajšie politiky: pomoc tretím krajinám, s výnimkou Európskeho rozvojového fondu. (5,2 mld. €)
  • administratívne náklady (6,3 mld. €)
  • rezervy: krízová pomoc, záruky, atď. (0,4 mld. €)
  • predvstupová stratégia: pre kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v ÚniEÚ. (2,1 mld. €)
  • kompenzácie novým členským štátom. (1,3 mld. €)

http://europa.eu/abc/europein2005/budget_sk.htm

http://europa.eu/scadplus/leg/en/s27000.htm









Diskusia
Aké ekonomické reformy EÚ potrebuje?

Hoci štatistiky ukazujú, že sa európska ekonomika mierne uzdravuje, viaceré hlasy varujú, že nie je dôvod na spokojnosť a európske ekonomiky treba ďalej reformovať. Hovorí sa o "poznatkovo orientovanej ekonomike" a "uvoľnení európskeho hospodárskeho potenciálu", názory na spôsob, ako ich dosiahnuť, sa však líšia. Má sa EÚ chrániť bariérami voči vonkajším konkurentom, alebo úplne otvoriť medzinárodnému obchodu? majú členské krajiny liberalizovať sociálne a environmentálne regulácie, alebo naopak posilniť sociálny systém?

Janiga Dušan - tienovy@centrum.sk - 18.05.2010 - 23:10:04
Zásadnú ani nie reformnú, ale systémovú novelizáciu v zmysle vzťahu OBČAN EU&EU, čo platí výrazne pre nové štáty EU. Počínajúc inštitúciami EU,EP, cez poslancov SR v EP, poalsncov NR SR, či VUCiek - tu všade je nenaplnený priestor. Jeho negatívny dôsledok je potom výrazne v skutočnom postavení i postojoch občana. On sa stáva takmer absolutne akousi štatistickou, no hlavne pasívnou zložkou celého europrocesu, bez elementárnych znalostí na občianskej úrovni. Aká je táto úroveň v čase krízy, to je tiež -ak nie dôsledok- tak jej súčasť. ÚPLNE sa vytráca u občanov pocit adekvátnej spoluzodpovednosti za stav EU, na Slovensku jednoznačne!!! Pasívna rezistencia občanov a umele tvorená izolácia občana na podúrovňovú občiansku pozíciu, odkázanú, ak tak len na ZNÁŠANIE dôsledkov a NIČ VIAC. TU ZAČÍNA I KONČÍ "autorita" občana EU, ako len f o r m á l n e h o činiteľ, odstrčeného do pozície "krovia našich elít" To je, vážení trestuhodne málo na to, aby bol základný nepísaný reglement EU občiansko-demokratický!!!To je len tieňohra na slepú babu, ktorú má vymedzenú občan a to je tiež a zákonite súčasť a následok terajšieho stavu. Akékoľvek posuny, či kroky na tejto scéne sú zvykom u nás v SR a diametrálne sa líšia od pozície občana Nemecka, Francie, Anglie, atď, a to je chyba EU&EP a naša národná ostuda - vedom a trpená od 2004 od vrchu až dolu?!
Domino Kilik - dunco335@centrum.sk - 12.05.2010 - 12:49:26
1000000
obcan - abc@ser.sk - 03.05.2010 - 03:32:46
EU a cely svet potrebuje bezziskovu a bezurocnu ekonomiku.To je celé.
Vlož príspevok
Meno
E-mail
KódSem vpíšte 4-miestny kód:
Príspevok

(c)2006-2012 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies