Abecedný filter

Pakt stability a rastu

Pakt stability a rastu je dohodou, ktorá zaväzuje členské krajiny (primárne členov eurozóny) dodržiavať rozpočtú disciplínu.

Dejiny

Na summite v Dubline v roku 1996 poverila Európska rada Radu pre hospodárske a finančné záležitosti vypracovať „Rozhodnutie o Pakte stability a rastu“, ktoré bolo následne prijaté Európskou radou v Amsterdame v júni 1997.

Pakt stability a rastu je úzko spojený s vytvorením Hospodárskej a menovej únie a má zabrániť nadmerným rozpočtým deficitom po zavedení Eura. Zmluva o Hospodárskej a menovej únii síce určuje kritériá, za ktorých môže krajina zaviesť euro, nevyjadruje sa všal k rozpočtovej politike po jeho zavedení. V tomto zmysle je Pakt stability a rastu možné považovať za priame pokračovanie zmluvy o Hospodárskej a menovej únii.


Cieľ

Cieľom Paktu je zabezpčiť riadne hospodárenie s verejnými financiami v Únii, aby členské štáty s menej zodpovednou rozpočtovou politikou nepoškodili dôveru v Euro, ekonomickú stabilitu celej eurozóny a tým aj iné členské krajiny.
Ďalším cieľom je podpora konvergencie, približovania sa ekonomík členov Eurozóny a vytváranie spoločnej fiškálnej politiky.

Časti paktu

Pakt stability a rastu sa skladá z dohody Európskej rady k Paktu stability a rastu zo 17. júna 1997 a z dvoch nariadenií:

  • nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov členských štátov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (preventívna časť);
  • nariadenie (ES) č. 1467/97 týkajúce sa zavedenia postupu pri nadmernom deficite, teda ak rozpočtový deficit členského štátu prekročí referenčný prah stanovený na 3 % hrubého domáceho produktu (nápravná časť).

Pakt stability a rastu bol prvý raz vážne kritizovaný už v rokoch 2002-2005 , keď Francúzsko a Nemecko opakovane porušili kritérium udržania deficitu pod 3% HDP a Rada ECOFIN, napriek odporúčaniu Komisie, odmietla voči nim zaviesť sankcie. Spor medzi Radou a Komisiou skončil pre Európskym súdnym dvorom, ktorý dal v podstate za pravdu Komisii, v politickej rovine však viedol k reforme Paktu stability a rastu. Výsledok sú opravy nariadenií (ES) č. 1055/2005 a (ES) č. 1056/2005:

  • Nariadenie Rady (ES) č. 1055/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii
  • Nariadenie Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku

Realizácia Paktu

Fungovanie Paktu spočíva hlavne na dvoch pilieroch, ktoré vyplyvajú z dvoch nariadenií: preventívnej časti a nápravnej časti.

Preventívna časť zodpovedá multilaterálnej kontrole stavu verejných financií v členských krajinách. Členské krjainy vypracovávajú pravidelne program stability, ktorý slúži ako podklad riadenia finančnej a hospodárskej politiky, a obsahuje strednodobé ciele verejných rozpočtov. Tieto programy obdrží a hodnotí Komisia.

Nápravná časť nastáva v momente, že deficit prekročí 3% HDP. Komisia môže spustiť takzvanú "procedúru nadmerného deficitu", kde si od vlády vyžiada program krokov na nápravu. Ten vyhodnotí (môže ho aj odmietnuť) a sleduje jeho dodržiavanie. Pri opakovanom porušovaní ustanovení Paktu môže Komisia odporučiť uvaliť voči krajine sankcie. Hlasuje o nich Rada ministrov ECOFIN na základe dvojtretinovej väčšiny, pričom krajina, ktorej sa to týka, nemá hlasovacie právo. Sankciami môže byť:

  • finančná pokuta vo výške 0,3 – 0,5% HDP krajiny, ktorej sa to týka
  • uloženie nezúročiteľného vkladu v adekvatnej výške, až kým nie je deficit vyrovnaný
  • povinnosť uverejniť ďalšie údaje o výdavkoch a zadĺžení
  • Európska investičná banka prehodnotí svoju politiku požičiek voči krajine, ktorej sa to týka

Existujú aj výnimky, pri ktorých nie sú ustanovenia Paktu uplatňované. Ide o výnimočné udalosti, ako prírodná katastrofa, alebo vážnu hospodársku krízu (t.j. ak HDP krajiny trvalo klesá o minimálne 0,75%).

http://europa.eu/generalreport/sk/2005/rg43.htm









Diskusia
Aké ekonomické reformy EÚ potrebuje?

Hoci štatistiky ukazujú, že sa európska ekonomika mierne uzdravuje, viaceré hlasy varujú, že nie je dôvod na spokojnosť a európske ekonomiky treba ďalej reformovať. Hovorí sa o "poznatkovo orientovanej ekonomike" a "uvoľnení európskeho hospodárskeho potenciálu", názory na spôsob, ako ich dosiahnuť, sa však líšia. Má sa EÚ chrániť bariérami voči vonkajším konkurentom, alebo úplne otvoriť medzinárodnému obchodu? majú členské krajiny liberalizovať sociálne a environmentálne regulácie, alebo naopak posilniť sociálny systém?

Janiga Dušan - tienovy@centrum.sk - 18.05.2010 - 23:10:04
Zásadnú ani nie reformnú, ale systémovú novelizáciu v zmysle vzťahu OBČAN EU&EU, čo platí výrazne pre nové štáty EU. Počínajúc inštitúciami EU,EP, cez poslancov SR v EP, poalsncov NR SR, či VUCiek - tu všade je nenaplnený priestor. Jeho negatívny dôsledok je potom výrazne v skutočnom postavení i postojoch občana. On sa stáva takmer absolutne akousi štatistickou, no hlavne pasívnou zložkou celého europrocesu, bez elementárnych znalostí na občianskej úrovni. Aká je táto úroveň v čase krízy, to je tiež -ak nie dôsledok- tak jej súčasť. ÚPLNE sa vytráca u občanov pocit adekvátnej spoluzodpovednosti za stav EU, na Slovensku jednoznačne!!! Pasívna rezistencia občanov a umele tvorená izolácia občana na podúrovňovú občiansku pozíciu, odkázanú, ak tak len na ZNÁŠANIE dôsledkov a NIČ VIAC. TU ZAČÍNA I KONČÍ "autorita" občana EU, ako len f o r m á l n e h o činiteľ, odstrčeného do pozície "krovia našich elít" To je, vážení trestuhodne málo na to, aby bol základný nepísaný reglement EU občiansko-demokratický!!!To je len tieňohra na slepú babu, ktorú má vymedzenú občan a to je tiež a zákonite súčasť a následok terajšieho stavu. Akékoľvek posuny, či kroky na tejto scéne sú zvykom u nás v SR a diametrálne sa líšia od pozície občana Nemecka, Francie, Anglie, atď, a to je chyba EU&EP a naša národná ostuda - vedom a trpená od 2004 od vrchu až dolu?!
Domino Kilik - dunco335@centrum.sk - 12.05.2010 - 12:49:26
1000000
obcan - abc@ser.sk - 03.05.2010 - 03:32:46
EU a cely svet potrebuje bezziskovu a bezurocnu ekonomiku.To je celé.
Vlož príspevok
Meno
E-mail
KódSem vpíšte 4-miestny kód:
Príspevok

(c)2006-2012 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies