Obdobie reflexie

Po odmietnutí Európskej ústavnej zmluvy Francúzskom a Holandskom koncom jari 2005, si začala Európska únia „spytovať svedomie“ a naštartovala „obdobie reflexie“, s cieľom znovu spojiť občanov s európskym projektom, a rozhodnúť o ďalšom osude Ústavy.

Historické pozadie

29. októbra 2004 podpísalo 25 členských krajín Európskej únie a tri kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii.

Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úni(Bulharsko, Rumunsko a Turecko) „Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu“. Ústava mala začať platiť po ratifikácii všetkými členskými krajinami, ktoré mali povinnosť Ústavu ratifikovať pôvodne do októbra 2006. V článku 30 sa hovorí, že ak k 1. novembru 2006 Ústavný text ratifikujú iba štyri pätiny členských krajín (minimálne 20), a v ostatných sa vyskytnú problémy s ratifikáciou, záležitosťou sa bude zaoberať Európska rada.

Občania Francúzska (29. mája 2005) a Holandska (1. jún 2005) odmietli Ústavu v referende, čo následne vyvolalo ratifikačnú krízu. Skutočnosť, že Ústavu odmietli dve krajiny, ktoré stáli pri zrode Európskeho spoločenstva, vyvolala v Únii šok.

Hlavným cieľom obdobia reflexie bolo dať krajinám viac času na diskusiu o Ústave a jej ratifikáciu. Tie krajiny, ktorých lídri si to priali, mohli ratifikáciu na čas odložiť.

Význam obdobia reflexie

Obdobie reflexie Po odmietnutí Európskej ústavnej zmluvy Francúzskom a Holandskom koncom jari 2005, si začala Európska únia „spytovať svedomie“ a naštartovala „obdobie reflexie“, s cieľom znovu spojiť občanov s európskym projektom, a rozhodnúť o ďalšom osude Ústavy.nemalo podľa pôvodného zámeru trvať dlhšie ako jeden rok. Keďže Ústavu zatiaľ ratifikovala viac ako polovica členských krajín obdobie reflexie bolo na základe záverov Európskej rady z 15. a 16. júna 2006 predĺžené minimálne o jeden rok. Na summite sa lídri EÚ dohodli na presnejšom časovom pláne, v ktorom zadefinovali konkrétne kroky ďalšieho postupu. V prvej polovici roka 2007 by malo Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.odprezentovať správu na summite Európskej rady, ktorá bude výsledkom intenzívnej komunikácie s jednotlivými členskými krajinami. Základom ďalšieho postupu a reformy sa stane práve rozhodnutie Európskej rady, ktoré vzíde z prešetrenia správy Predsedníctva. Najneskôr v druhej polovici roka 2008 bude musieť byť na stole riešenie Európskej ústavy. Európska rada vyzvala na prijatie politickej deklarácie v súvislosti s 50. výročím podpísania Rímskych zmlúv. Deklarácia by mala obsahovať európske hodnoty a ambície, rovnako ako záväzok vyjadrujúci spoločné úsilie európskych lídrov v ich napĺňaní.

V stávke nie je len osud Európskej ústavnej zmluvy, ale aj otázka silnejšej podpory európskych občanov pre Európsku úniu.

Zlepšenie komunikácie

Komisia odštartovala viacero iniciatív na zlepšenie komunikácie so svojimi občanmi. Patrí sem akčný plán na vyššiu profesionalitu komunikácie, „Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu“ a Biela knihu o európskej komunikačnej politike. Hlavným zámerom je viac počúvať a lepšie komunikovať s občanmi, vyprovokovať viac diskusií a „ísť do regiónov“, čo korešponduje so snahou Európskej komisie zaoberať sa problémami na národnej a lokálnej úrovni.

Spoliehať sa však do veľkej miery len na aktérov na národnej úrovni (vlády, politické strany, občiansku spoločnosť, ...) a dopad ich činností na národnú úroveň je nedostatočný prístup.

„Európa výsledkov“

10. mája 2006 odprezentoval predseda Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)spolu s podpredsedníčkou Komisie Margot Wallström Podpredsedníčka Európskej Komisie zodpovedná za vzťahy medzi inštitúciami a komunikačnú stratégiu (2004-2009)novú „občiansku agendu“ Komisie, ktorá bola navrhnutá na základe podnetov z „Plánu D“ a diskusií na úrovni národných štátov. Hlavným cieľom je „Európa výsledkov“, ktorá odráža očakávania občanov v mnohých oblastiach: vnútorný trh, sociálna kohézia, práva, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť a úloha EÚ vo svete.

Panuje široký konsenzus, že európske politiky by mali byť vo väčšom súlade so želaniami a obavami občanov. Hlavnú dilemu pre EÚ predstavujú tie politiky, v ktorých by si väčšina občanov želala „viac Európy“. Paradoxné na tom je, že tieto oblasti sú v kompetencii národných vlád.

Budúcnosť

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.je za to, aby Ústava vstúpila do platnosti v roku 2009. Vyslovil požiadavku, aby členské štáty organizovali „občianske fóra“, na národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni. Tie by slúžili na diskusiu o budúcnosti Európy so sociálnymi partnermi a združeniami občianskej spoločnosti. Aj politické strany pôsobiace na národnej úrovni by mali do svojich vnútorných diskusií, ale aj do svojich volebných kampaní, vnášať európsku dimenziu. „Obdobie reflexie“ by malo trvať najneskôr do druhej polovice roka 2007 a jeho výsledkom by malo byť jasné rozhodnutie nielen o ďalšom osude Európskej ústavy, ale celej Európy.