Európsky konvent

Proces ustanovenia Európskeho konventu má korene na summite v Nice v decembri 2000. „Deklaráciou o budúcnosti Európskej únie“, ktorá bola pripojená k Zmluve z Nice. V Deklarácii sa navrhovalo pokračovať v procesoch inštitucionálnych reforiem. Ich naliehavosť bola o to väčšia, že sa chystalo rozšírenie Únie o nové členské krajiny. Lídri EÚ sa zhodli na potrebe reformovať inštitúcie a začať diskusiu o cieľoch EÚ a jej budúcnosti.

Deklarácia vyzvala Švédske a Belgické predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.(ktoré mali predsedať Únii v roku 2001) na spustenie diskusie so všetkými zainteresovanými partnermi: zástupcami národných parlamentov, vlád, európskych inštitúcií, občianskej spoločnosti, atď.

Konvent o budúcnosti EÚ bol zhromaždením politikov menovaných vládami a parlamentmi členských a kandidátskych krajín. Konvent pripravil návrh ústavy pre Európu ako východiskový bod medzivládnej konferencie hláv štátov a vlád, ktorá sa začala v októbri 2003 a skončila sa prijatím Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu v júni 2004.

Konvent tvorilo 105 členov, ktorí začali na návrhu Ústavy pracovať 28. februára 2002. Predsedal mu bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing. Mandát Konventu zadefinovala Európska rada v Nice. Identifikovala 4 oblasti, ktorými sa mal Konvent zaoberať:

• presnejšie vymedzenie právomocí medzi Úniou a členskými krajinami
• status Charty základných práv
• zjednodušenie Zmlúv EÚ tak, aby sa stali jasnejšími a pochopiteľnejšími
• úloha národných parlamentov v európskej architektúre

Ďalšie výzvy, ktorými sa mal Konvent zaoberať, identifikovala „Laekenská deklarácia“:

• lepšie rozdelenie kompetencií: „viac Európy“ v oblastiach, kde je to potrebné a „menej“ v tých oblastiach, kde efektívnejšie konajú národné vlády
• vyriešenie problému demokratického deficitu EÚ: nájsť spôsob na dosiahnutie demokratickejšej, transparentnejšej a efektívnejšej Únie
• inštitucionálne zmeny: zmeny fungovania Rady ministrov, premena Európskeho parlamentu na dvojkomorový parlament a vývoj Európskej komisie
• priblíženie EÚ občanom
• definovanie úlohy EÚ v čoraz globalizovanejšom prostredí
• zjednodušenie politických nástrojov EÚ
• integrácia existujúcich zmlúv do jedného ústavného textu

V zásade však neexistovali obmedzenia tém a problémov, ktorými sa mohol Konvent zaoberať a ktoré jeho členovia predkladali na diskusiu.

Jedným zo spôsobov práce Konventu bolo vytvorenie pracovných skupín, ktoré sa podrobnejšie zaoberali otázkami definovanými v Laekenskej deklarácii. Ďalej boli vytvorené diskusné skupiny, ktoré mali skúmať organizáciu a právomoci Dvora, rozpočtové procesy a vlastné zdroje Únie.

Členovia Konventu:

• Predseda
• 2 podpredsedovia
• 2 zástupcovia parlamentu z každej členskej (2 x 15) a každej kandidátskej krajiny (2 x 13)
• 1 zástupca vlády z každého členského štátu a z každého kandidátskeho štátu 
• 16 členov Európskeho parlamentu
• 2 zástupcovia Európskej komisie
• náhradníci všetkých členov

Pozorovatelia:

• 3 zástupcovia Hospodárskeho a sociálneho výboru
• 3 zástupcovia sociálnych partnerov
• 6 zástupcov Výboru Regiónov
• Európsky ombudsman

Zástupcom slovenskej vlády v Konvente bol Ivan Korčok (náhradník Juraj Migaš), Národnú radu Slovenskej republiky zastupovali Ján Figeľ Bývalý komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež (2004 - 2009)a Irena Belohorská (ich náhradníkmi boli Zuzana Martináková a Boris Zala).

Práca Konventu pozostávala z troch fáz:

1. marec-21. jún 2002 (summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.v Seville) – načúvanie, výskum a identifikácia očakávaní a potrieb občanov Európy
2. jún-jeseň 2002 – práca na koherentnosti jednotlivých návrhov a hĺbková analýza ich dopadov
3. jeseň 2002-jar 2003 – porovnávanie výhod a nevýhod jednotlivých formulácií, výber konkrétnych opatrení a formulácia nových návrhov.

Výsledky svojej práce v podobe návrhu Ústavy pre Európu predložil Talianskemu predsedníctvu predseda Konventu 18. júla 2003. 

Európsky konvent Konvent o budúcnosti EÚ bol zhromaždením politikov menovaných vládami a parlamentmi členských a kandidátskych krajín. Konvent pripravil návrh ústavy pre Európu ako východiskový bod medzivládnej konferencie hláv štátov a vlád.(webstránka):

http://european-convention.eu.int/

http://en.wikipedia.org/wiki/Convention_on_the_Future_of_Europe