Právne akty EÚ

Primárnymi prameňmi práva EÚ sú najmä zakladajúce zmluvy, ktoré sa zvyknú považovať za „ústavu“ Spoločenstva. Patria k nim doplnky, protokoly a deklarácie, pripojené k zmluvám. Popri zakladajúcich zmluvách možno za súčasť prameňov primárneho európskeho práva považovať aj dohody o pristúpení k EÚ, ale aj akty, ktoré prijíma Európska rada s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie EÚ.

Sekundárne komunitárne právo je tzv. „odvodené právo“, ktoré sa odvíja od zmocňovacej normy zakotvenej v primárnom práve. Sekundárne právo tvoria inštitúcie EÚ.

Pojem „právne akty EÚ“ sa vzťahujú na nástroje, ktoré majú inštitúcie Únie k dispozícii na plnenie svojich cieľov.

Medzi právne akty EÚ Primárnymi prameňmi práva EÚ sú najmä zakladajúce zmluvy, ktoré sa zvyknú považovať za „ústavu“ Spoločenstva. Patria k nim doplnky, protokoly a deklarácie, pripojené k zmluvám.patria:

• nariadenia
• smernice
• rozhodnutia
• odporúčania a stanoviská

Počas svojej existencie si Spoločenstvo vyvinulo celú škálu dokumentov: medzinštitucionálne dohody, závery, komuniké, zelené a biele knihy.

Nariadenia sú všeobecne záväzné právne akty majúce priamu účinnosť vo všetkých členských štátoch EÚ. Úlohou nariadení je zabezpečiť uniformné vykonanie určitej časti primárneho práva. Nariadenia sú všeobecne záväzné pre európske inštitúcie, aj pre národné štáty, právne subjekty v rámci nich, a teda aj pre každého občana. Nariadenia majú prednosť pred vnútroštátnym právom a nevyžadujú si transpozíciu do právneho systému členskej krajiny. Záväznými sa stávajú dátumom ich zverejnenia v Úradnom vestníku.

Smernica nie je všeobecne záväzný normatívny akt. Je záväzná iba pre tú členskú krajinu EÚ, ktorej je adresovaná a vzhľadom na cieľ, ktorý má ňou byť dosiahnutý. Forma a spôsob, akým ju členský štát zrealizuje je plne v jeho réžii. Ak však krajina smernicu neimplementuje v stanovenom čase, hrozí jej postih od Komisie. Keďže Komisia môže postihnúť len obmedzené množstvo prípadov, jednotlivec sa môže svojich práv vyplývajúcich zo smerníc domáhať pred vnútroštátnymi súdmi. Smernice možno pokladať za najvýraznejší prejav supranacionality komunitárneho práva.

Rozhodnutia sú individuálne právne akty záväzné iba pre toho aktéra, ktorému sú adresované. Môže sa jednať o európsku inštitúciu, členský štát, alebo konkrétnu osobu. Rozhodnutie prijaté na základe spolurozhodovacej procedúry je uverejnené v Úradnom vestníku.

Odporúčania a stanoviská nie sú právne záväzné. Sú nositeľmi morálnych a politických posolstiev. Ich rešpektovanie je postavené na báze dobrovoľnosti.