Západný Balkán

Medzi krajiny západného Balkánu zaraďujeme Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Chorvátsko, Macedónsko a Srbsko vrátane Kosova.

Integrácia krajín západného Balkánu do Európskej únie prebieha formou Asociačného a stabilizačného procesu (SAP). Rada na summite v Santa Maria da Feira v roku 2000 stanovila, že všetky krajiny v rámci Stabilizačného a asociačného procesu sú „potenciálnymi kandidátmi“ na členstvo v EÚ.

SAP je považovaný za  jeden z najúčinnejších nástrojov Únie v tomto regióne, v rámci ktorého EÚ postupne uzatvára s jednotlivými krajinami bilaterálne Stabilizačné a asociačné dohody (SAD). Cieľom Stabilizačnej a asociačnej dohody  je úprava spolupráce EÚ s týmito krajinami pri zohľadnení individuálnych podmienok každej z nich. Uzavretie SAA podmieňuje EÚ pokrokom pri presadzovaní reforiem v politickej, hospodárskej a legislatívnej oblasti. Jednotlivé projekty sa zameriavajú hlavne na podporu reforiem a na rozvojové programy posúvajúce krajiny západného Balkánu bližšie smerom k integrácií do európskych štruktúr. EÚ sa snaží podporovať ich úsilie a zároveň prispieť ku konsolidácii hospodárskych a politických pomerov v tejto časti Európy. EÚ tak postupne začína zohrávať vedúcu úlohu pri jeho stabilizácii, bezpečnosti, rozvoji a postupnej integrácii s vyspelou Európy.

Primárnym cieľom Únie v regióne juhovýchodnej Európy je vytvoriť situáciu, v ktorej je nemysliteľná expanzia vojenského konfliktu, rozšíriť v regióne oblasť mieru, stability, prosperity a slobody, budovaná počas posledných 50 rokov Európskou úniou a jej členskými štátmi.

Stabilizačný proces podporuje finančná pomoc EÚ, ktorá do regiónu prúdi na základe programu CARDS (Program pomoci Spoločenstva pre rekonštrukciu, rozvoj a stabilizáciu). Bol vytvorený v roku 2000 , pre obdobie 2000-2006 disponuje rozpočtom vo výške 6,4 miliardy eur, ktorý má byť použitý na plnenie nasledujúcich cieľov:

• rekonštrukcia,  stabilizácia demokracie, rekonciliácia a návrat utečencov
• rozvoj inštitúcií a legislatívy, vrátane harmonizácie s normami a prístupmi EÚ, na podporu demokracie a vlády zákona, ľudských práv, občianskej spoločnosti a médií, a fungovania voľnej trhovej ekonomiky
• udržateľný ekonomický a sociálny rozvoj, vrátane štrukturálnych reforiem
• podpora bližších vzťahov a regionálnej spolupráce medzi krajinami regiónu

Za riadenie všetkých vzťahov s krajinami západného Balkánu je od začiatku roka 2005 zodpovedné Generálne riaditeľstvo Generálne riaditeľstvá sú administratívnym a technickým aparátom Európskej komisie. Štruktúra DG predstavuje pomerne rozsiahlu časť európskej administratívy. Členenie DG pripomína do veľkej miery členenie vládnych úradov. Komisie pre rozšírenie. Finančnú pomoc EÚ v Albánsku, Bosne a Hercegovine a v Chorvátsku riadia delegácie Európskej komisie v týchto krajinách. Za pomoc v Srbsku, Kosove, Čiernej Hore a Macedónsku je zodpovedná Európska agentúra pre rekonštrukciu.

Pokrok jednotlivých krajín západného Balkánu na ceste k členstvu je rôzny. Chorvátsko a Macedónsko majú status kandidátskych krajín, Záhreb už začal prístupové rokovania s Úniou a Skopje na dátum otvorenia rokovaní čaká. Ostatné krajiny sú potenciálnymi kandidátmi na členstvo a ich bilaterálne vzťahy s Úniou sú na rozličnej úrovni.

Albánsko

Albánsko v roku 1992 podpísalo s EÚ Dohodu o obchode a spolupráci, ktorá ho oprávnila k prijímaniu finančnej pomoci z programu PHARE. Rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAD) medzi EÚ a Albánskom Komisia oficiálne otvorila 31. januára 2003.

Komisia vo svojom strategickom dokumente o rozširovaní z novembra 2005 zdôraznila, že Albánsko dosiahlo dostatočný pokrok pre podpísanie Stabilizačnej a asociačnej dohody, ku ktorému došlo 12. júna 2006 v Luxemburgu. Na vstup do platnosti SAD vstúpi je potrebná ratifikácia, ktorá potrvá približne dva roky. Dovtedy sa bude Albánsko riadiť Dočasnou dohodou, ktorá upravuje obchodné vzťahy s EÚ.

V decembri 2005 Rada schválila revidované Prístupové partnerstvo pre Albánsko, ktoré definuje krátko- a strednodobé priority, oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť pokrok. Ako hlavné priority Partnerstvo identifikuje posilnenie verejnej správy a súdnictva v krajine; rozvoj polície a verejného poriadku; zlepšenie colných služieb; rozvoj verejných služieb a infraštruktúry; zlepšenie systému vzdelávania; a posilnenie demokracie a rešpektovania ľudských práv.

Bosna a Hercegovina

Integrácia do EÚ je jednou z hlavných politických priorít Bosny a Hercegoviny. V súčasnosti neexistuje zmluvný základ pre vzťahy krajiny s EÚ. V roku 1998 bola Deklaráciou EÚ založená Konzultatívnu pracovnú skupinu Európskej únie a Bosny a Hercegoviny (EU/BiH Consultative Task Force - CTF), spoločný prostriedok pre technickú administratívnu pomoc v oblasti správy, regulačného rámca a postupov. V októbri 2005 Komisia odporučila Rade začať rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAD), a Rada v novembri 2005 schválila ich otvorenie. Rokovania Bosny a Hercegoviny s EÚ o SAD boli oficiálne otvorené 25. novembra 2005 v Sarajeve.

Čierna Hora

Čierna Hora na základe referenda z 21. mája 2006 vyhlásila nezávislosť od Srbska. Rada 12. júla 2006 rozhodla, že ďalšie vzťahy bude rozvíjať s Čiernou Horou ako zvrchovaným a nezávislým štátom. Európska integrácia je jednou zo strategických priorít čiernohorskej vlády. Jej úmyslom je pokračovať v rokovaniach o Stabilizačnej a asociačnej dohode. Komisia vo svojej správe o realizovateľnosti z 12. apríla 2005 schválila pripravenosť Čiernej Hory na rokovania, ktoré začali na základe prístupu „dvoch ciest“ v októbri 2005 aj so Srbskom. Jednou z podmienok je plná spolupráca oboch krajín s Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY).

Srbsko

Srbský parlament 5. júna 2006 na základe výsledkov čiernohorského  referenda o nezávislosti potvrdil nástupníctvo Srbska ako legálneho následníka štátnej únie. Aj srbský parlament deklaroval európsku integráciu ako svoju hlavnú prioritu.

Spolupráca Srbska s EÚ od roku 2001 prebieha na základe Konzultatívnej pracovnej skupiny, ktorú neskôr nahradil Posilnený stály dialóg. Jeho úlohou je monitorovať a podporovať reformy na základe Európskeho partnerstva, schváleného Radou v júni 2004 a revidovaného v januári 2006. Zámerom Srbska je podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody v rámci Stabilizačného a asociačného procesu. Predpokladom úspešného pokračovania na ceste k členstvu v EÚ je plná spolupráca s  Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Rokovania o SAD začali podobne ako v prípade Čiernej Hory v októbri 2005, Komisia však 3. mája 2006 na základe nedostatočnej spolupráce s ICTY a neschopnosti Srbska zatknúť a vydať podozrivého vojnového zločinca, generála Ratka Mladiča, rozhodla o ich pozastavení.

Kosovo

Srbská provincia Kosovo s väčšinovou populáciou albánskych moslimov je od roku 1999 pod správou OSN. Ako súčasť Srbska zatiaľ spadá pod ustanovenia Európskeho partnerstva medzi Srbskom a EÚ z júna 2004. 20. apríla 2005 Komisia schválila komuniké o Kosove „Európska budúcnosť Kosova“, v ktorom zdôrazňuje svoj záväzok voči Kosovu. V súčasnosti prebiehajú pod patronátom OSN rokovania medzi srbskými a kosovskými predstaviteľmi o budúcom statuse Kosova.

Komisia: Rozšírenie