Konvergenčné kritériá

Aby sa zaručilo udržateľné zbližovanie potrebné pre výkon Hospodárskej a menovej únie (EMU), zmluva stanovuje päť konvergenčných kritérí, ktoré musia byť splnené každým členským štátom. Bez toho sa nemôžu zúčastniť tretej etapy EMU a prejsť na spoločnú menu Euro. Plnenie sa kontroluje na báze správ vydávaných Komisiou a Európskou centrálnou bankou.

Kritériá sú:

• deficit štátneho rozpočtu nesmie presiahnuť 3% HDP
• štátny dlh nesmie presiahnuť 60% HDP
• členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred skúmaním, ktorá nepresahuje o viac ako 1,5 % mieru inflácie najviac troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky
• v priebehu jedného roka pred preskúmaním nesmie prekročiť priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba daného členského štátu viac ako o dve percentá úrokovú sadzbu maximálne troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky
• povolené fluktuačné pásmo poskytnuté výmenným mechanizmom musí byť dodržiavané  bez významnejších napätí najmenej dva roky pred preskúmaním

Konvergenčné kritéria majú zabezbečiť, aby ekonomický rozvoj v rámci EMU bol vyrovnaný a nevznikli dôvody na akékoľvek napätia medzi členskými štátmi. Kritériá vzťahujúce sa na štátny dlh a rozpočtový deficit musia byť dodržiavané aj po začatí tretej etapy EMU (1. január 1999). V júni 1997 bol na Európskej rade v Amsterdame prijatý Pakt stability, ktorý umožňuje členom eurozóny koordinovať národné rozpočtové politiky a vyhnúť sa tak neprimeraným rozpočtovým deficitom.