Vedomostná spoločnosť na Slovensku

Vstup Slovenska do EÚ otvoril našej ekonomike nové možnosti rozvoja. Rovnako ako iné vyspelé krajiny však musíme čeliť potrebe vytvárať vedomostnú spoločnosť, pretože len tá dokáže zaistiť dlhodobú konkurencieschopnosť na jednotnom európskom trhu, ale aj v globálnom priestore.

Stav slovenskej ekonomiky a realizácie reforiem, ktorých cieľom je vytváranie vedomostnej spoločnosti, v porovnaní s priemerom EÚ hodnotí reprezentatívne pravidelne zverejňovaná správa Európskej komisie. V roku 2006 hodnotila slovenské lisabonské snahy zmiešane. Za silné stránky označila:

• opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, vrátane plánov na vytvorenie integrovaného systému hodnotenia dopadov reforiem,
• priorita kladená na rozvoj informačných a komunikačných technológií, vrátane oblasti vzdelávania,
• ucelený súbor opatrení pre podporu rastu zamestnanosti.

Za body, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť, Komisia označila:

• podpora výskumu a vývoja a inovácií,
• riešenie regionálnych nerovností a štrukturálnej nezamestnanosti,
• integrácia zraniteľných skupín, ako sú ľudia s postihnutím, či Rómovia

Národná lisabonská stratégia, prijatá v roku 2005, definovala ciele vedomostnej spoločnosti na Slovensku v štyroch oblastiach:

• Ľudské zdroje a vzdelávanie
• Inovácie, veda, výskum
• Informačná spoločnosť
• Podnikateľské prostredie

Národný program reforiem, ktorý konkretizoval pre roku 2005-2008 kroky a reformy potrebné pre vytváranie vedomostnej spoločnosti, si kladie za cieľ, aby Slovensko prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu čo najrýchlejšie dobehlo životnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ. Prioritne sa zameriava na rozvoj piatich oblastí, ktoré majú podporiť rast tvorivého potenciálu slovenskej ekonomiky:

• vzdelávanie
• zamestnanosť
• informačnú spoločnosť
• vedu, výskum a inovácie
• podnikateľské prostredie.