Severský sociálny model

Severský sociálny model

Severské krajiny sa dávajú ako príklad, že prepracovaný sociálny model, môže poskytovať kvalitné východisko pre konkurencieschopnosť a rast. Vychádza sa pri tom z toho, že sociálna politika je produktívnym faktorom a sociálna bezpečnosť a konkurencieschopnosť nie sú protiklady.

Európska únia sa v súčasnosti snaží nájsť nový sociálny a ekonomický model, ktorý by bol optimálny pre členské krajiny. Hoci prevláda názor, že každá krajina si musí vytvoriť svoj model v súlade so s svojimi špecifickými podmienkami, niektorí ekonómovia sa prikláňajú k sociálnodemokratickému modelu škandinávskych krajín. Eurosocialisti v EP sa tiež domnievajú, že by sa EÚ mohla inšpirovať minulými skúsenosťami severských krajín. Vyzdvihujú niektoré aspekty severského modelu:

• integrácia žien do pracovnej sily je ústredným prvkom pri dosahovaní udržateľnej prosperity;
• otvorený a prístupný pracovný trh je jediný spôsob, ako sa vyrovnať s demografickou výzvou, ktorej Európa čelí;
• progresívne environmentálne zákony a požiadavky môžu vytvoriť „výhodu hybnej sily“, ktorá zvýši konkurencieschopnosť;
• proaktívne, inteligentné a koordinované umiestňovanie verejných investícií môže povzbudiť rast tam, kde je nízky dopyt.

Pokiaľ ide o Lisabonskú stratégiu, škandinávske krajiny nielenže mnohé kritéria splnili už pred rokom 2010, ale dokonca niektoré aj prekročili. Ako príklad sa uvádza, že severské krajiny dosiahli 70 % zamestnanosť dospelých v produktívnom veku, splnili tak cieľ, ktorý si dala EÚ do roku 2010. Švédsko a Dánsko sú zároveň jedinými krajinami EÚ, ktorým sa podarilo dosiahnuť viac ako 60 % zamestnanosť žien v hlavnom pracovnom pomere. Z nečlenských krajín EÚ prekonalo túto hranicu iba Nórsko. Postavenie žien vo Švédsku patrí medzi najrovnoprávnejšie na svete. Ide o premyslenú verejnú stratégiu pre boj proti rodovej nerovnosti, ktorá sa úspešne uplatňuje viac ako 40 rokov.

V škandinávskych krajinách je vzdelávanie od predškolských zariadení až po univerzity prakticky zadarmo. Lisabonská stratégia V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.si určila za cieľ, že do roku 2010 by mali členské štáty investovať do vedy a výskumu 3 % HDP. Švédsko už teraz vynakladá 4,3 %. V USA sú to takmer 3 %.