Abecedný filter
Príbuzné heslá

Buzek, Jerzy

Predseda Európskeho parlamentu

Jerzy Buzek sa narodil 3. júla 1940 v súčasných Smiloviciach v Českej republike. Študoval na Sliezskej technickej univerzite, Fakulte energetického inžinierstva. V rokoch 1971 až 1972 získal výskumný grant na Cambridgeskej univerzite v Spojenom kráľovstve. Je autorom približne 200 vedeckých prác a patentov. Od roku 2004 je poslancom Európskeho parlamentu, je držiteľom ocenenia najlepší poslanec Európskeho parlamentu za rok 2006 v kategórii vedecký výskum a technológie, ktoré mu udelil časopis Parliament Magazine. V júli 2009 vystriedal na poste predsedu Predsedu Hansa-Gerta Pötteringa.

Vzdelanie:

  • 1997-2001: profesor technických vied, aktívne zapojený do verejnej práce, predseda poľskej vlády
  • Čestné doktoráty na univerzitách v Dortmunde, Soule a na univerzite Süleyman Demirel University (Isparta)
  • Vysokoškolský učiteľ v Opole, Gliwice a Częstochowa, vedecký pracovník v Ústave Poľskej akadémie vied v Gliwiciach
  • 1972: Výskumný pobyt na University of Cambridge

Kariéra:

  • 1992-1997: Zástupca Poľska v Medzinárodnej agentúre pre energiu - výskumný program skleníkových plynov
  • 1996: Organizátor a predseda medzinárodnej siete 19 inštitúcií v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia
  • Autor približne 200 vedeckých prác a troch patentov v oblasti ochrany životného prostredia, energetiky a procesného inžinierstva
  • 1981: Člen nezávislej samosprávnej únie 'NSZZ Solidarność', predseda I. národného kongresu 'Solidarność'
  • 1997: zvolený za poslanca poľského parlamentu
  • Ako predseda vlády, v roku 1999 uskutočnil vstup Poľska do NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.a pripravil krajinu na vstup do Európskej únie (vrátane decentralizácie štátu - posilnenie úlohy miestnej samosprávy)
  • V roku 1998 začal rokovania o pristúpení
  • 1999: Zastupoval vo voľbách sociálne hnutie Solidarita v EPP-ED
  • 1999: Založil výročnú Pro Bono Publico cenu za najlepšiu národnú občiansku iniciatívu
  • 1998 so svojou manželkou založil Family Foundation

Aktivity na poste predsedu Európskeho parlamentu

Predseda reprezentuje Parlament a zastupuje ho v právnych veciach a vonkajších vzťahoch. Je volený na dva a pol roka s možnosťou obnovenia postu. Riadi činnosť Parlamentu a spolu s predsedom Rady podpisuje všetky legislatívne akty, ktoré sú prijímané v rámci spoločného rozhodovania.

Oficiálna stránka predsedu Európskeho parlamentu

Oficiálna stránka Európskeho parlamentu









Diskusia
Potrebuje Únia "ústavnú zmluvu"?

Odmietnutie Ústavnej zmluvy EÚ v referendách vo Francúzsku a Holandsku uvrhlo Úniu do politickej krízy. Konkrétnejšie odpovede na otázky ďalšieho smerovania európskej integrácie zatiaľ neprinieslo ani vyhlásené "obdobie reflexie". Aký bude ďalší osud Ústavnej zmluvy? Potrebuje je ju EÚ?

Jan - jackyy@azet.sk - 26.12.2008 - 13:12:53
Ústavu prečo nie, nebránme sa tomu co príde skor ci neskor. Jednotna Europa jednotna ustava,jednotne pravidla nech vieme ze spolu ideme vpred a vytorime tak silnu a stabilnu Europu plnu roznorodych kultur, ktore kazda svojim prinosom prilozi ruku k dielu. Aby sme boli konkurencieschopny a vyrovnany partneri v globalnom meritku...
Ivica - zivica_one@azet.sk - 16.04.2007 - 23:55:08
Myslím, že keď sa bez nej zaobišla doteraz, vydrží to aj naďalej. Určite si neprajem, aby z EÚ vzniklo niečo ako štát, kde úplne zaniknú pôvodné hodnoty jednotlivých národov.
drozd - drozd@zoznam.sk - 08.03.2007 - 01:21:35
Akí samozvanci tu chcú zase vládnuť?
Tvorba moci zhora a jej uplatňovanie nevolenými politickými a finančnými skupinami je cestou do krvavých pekiel. Európa, hlavne stredná, s tým má tie najbolestivejšie skúsenosti. Mali by sme ich triezvo analyzovať a ponúknuť návrhy na riešenie členom únie a pertnerským krajinám do diskusie. Vzájomná konkurencia členských štátov EÚ, rôznorodosť kultúr, životných štýlov a schopnosť tvorčieho dialógu sú hybnou silou únie. Ich spomaľujúce účinky na operatívne rozhodovanie nemusia mať vždy len negatívne účinky.
Spoločná bezpečnostná a zahraničná politika sú možné aj bez násilného zjednocovania pod politickým a ekonomickým tlakom. Harmonizácia pravidiel v EÚ na základe vzájomnej výhodnosti a po dohode je samozrejme žiadúca a možná.
Orgány EÚ a "demokratické" mocenské skupiny v štátoch EÚ by si mali najprv vyjasniť obsah pojmov ako sú "sloboda", "demokracia", "ekonomičnosť", "rovnosť", "moc", "spravodlivosť", "lobing" a veľké množstvo ďalších....
Je čas sa zamyslieť aj nad oprávnenosťou existencie "sprostredkovanej demokracie" v dobe rozvinutých informačných technológií a uvažovať o naplnení práv jednotlivcov na správu a kontrolu vecí verejných. Prehnaného štátneho dirigizmu a socialistického prerozdeľovania už máme hádam dosť. Nevracajme sa späť. EÚ musí pokročiť vpred.
Chce to trošku zdravého sedliackeho rozumu a priznať si, že 1+1=2 a 2-2=0.
Dohodnime sa len na strategických cieľoch a postupoch, ktoré budeme potom dôsledne dodržiavať. Nemusíme ich nazývať ÚSTAVA. Takýchto zavádzajúcich pojmov je v našom slovníku už aj tak dosť. Neklamme sa toľko...
huncut - huncut@tlis.sk - 11.12.2006 - 10:00:30
Mat jasne stanovene pravidla nikdy nie je na skodu - pravda. EU potrebuje institucionalnu reformu i reformu politik - pravda. Timovy duch - vynikajuce. Ale vysvetlite mi niekto, preco k tomuto vsetkemu je potrebna Ustava / Ustavna zmluva? Timovy duch sa nedosahuje pravidlami formalnymi, ovela viac su potrebne tie neformalne. Navyse ten timovy duch moze existovat, iba ak ma tim nejaky ciel, jednotny zaujem. Maloktory narodny stat vie, aky je jeho zaujem a ci sa po najblizsich volbach nezmeni. A takych statov bude coskoro 27. Navyse, zaujmy jednotlivych statov su a budu casto protichodne. Porovnavat to s futbalom, kde ide o jednoduchu vyhru - dat viac golov ako dostat...NC. Takisto sa neda EU porovnavat s USA. Obyvatelia USA su ludia, ktori boli zo stareho kontinentu vyhnani. O dovodoch sa mozme bavit inde. Tito ludia sa zhodli, ze dobrovolne budu pouzivat jednotny jazyk - toto v europe nie je a osobne dufam, ze nikdy nebude. Preto nefunguje celoeuropska tlac, media, celoeuropske volby povedzme europskeho prezidenta ci ministra ZV. A uz ked porovnavame, tak je rozdiel medzi makroekonomickymi ukazovatelmi a realnym zivotom v uliciach. A v USA ovela vacsi ako v EU.
Brano - ondrus@euractiv.sk - 06.12.2006 - 00:44:35
Samozrejme, ze potrebuje. Ak stale hovorime o posilnovani EU v globalnej sutazi - a je jedno ci ide o ekonomicku sutaz, oblast vzdelavania, kultury, demokratizaciu verejneho zivota a politiky - musi unia fungovat posilnena aj dovnutra. Spomente si na posledne majstrovstva sveta vo futbale. Brazilia ma take individuality, ake nema ziadny iny tim a predsa vypadla uz vo stvrtfinale. Co nemala Brazilia a malo Francuzsko (pre nefanusikov Fr. ju vyradilo 1:0)? Timovy duch. Lenze ten sa neda dosiahnut len na zaklade neformalnych vztahov, hoci aj tie su dolezite. Musia byt aj jasne pravidla, kompetencie, zodpovednosti. Ak EU bude fungovat tak, ze na vsetko, na kazdy krok bude treba dohodu narodnych vlad, vzdy budeme na nieco cakat a zaostavat za vyspelejsim svetom. EU potrebuje silnejsiu federalizaciu a viete si predstavit, ako by fungovali USA, keby nemali spolocnu ustavu?
Peter - karpi78@gmx.at - 05.12.2006 - 16:06:30
A nevznika ustavnou zmluvou, i ked stale zmluvou takto urcita federacia? Je urcite EU pripravena na takyto krok. Ved niektore mozno lahsie eurolegislativne zmeny sa riesili aj 15 rokov. Od prijatia poslednej zmluvy o EU uplynul podla mna este kratky cas, aby EU si bola vedoma, ze sa musi reformovat. Kym bude prevladat narodny zaujem aj v tom, co primarne riesia uz EU politiky, bude aj prijatie ustavnej zmluvy tazke. Ano, potrebuje... Ale najmae potrebuje ju v normalnej a jednoduchej podobe. Nie v niekolko stranovom dokumente. Nieco ako Ustava USA.
Rado - geist@euractiv.sk - 05.12.2006 - 15:38:08
EÚ potrebuje inštitucionálnu reformu i reformu politík. Ústavná zmluva bola pokusom urobiť ich - nutne nedokonalým, ako každý politický kompromis, ale jediný ktorý je zatiaľ reálne "na stole". Prijatie Ústavnej zmluvy by určite nechalo mnohé otázky nedoriešené, krach projektu však nerieši vôbec žiadnu otázku.
Evka - evka@evka.sk - 05.12.2006 - 15:22:35
Mat jasne stanovene pravidla, nikdy nie je na skodu.
Vlož príspevok
Meno
E-mail
KódSem vpíšte 4-miestny kód:
Príspevok

(c)2006-2010 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies