Amsterdamská zmluva bola podpísaná v Amsterdame (Holandsko) 2. októbra 1997 a nadobudla účinnosť 1. mája 1999. Aktualizuje a objasňuje sa ňou Maastrichtská zmluva o Európskej únii.
Zmeny, ktoré prináša mali za cieľ pripraviť EÚ na jej budúce rozšírenie. Amsterdamská zmluva zjednodušuje doterajšie zmluvy EÚ. Mení alebo vypúšťa viac ako 50 zastaraných článkov a prečíslováva články pre ich lepšiu zrozumiteľnosť. Okrem hospodárskeho a sociálneho pokroku si zmluva kladie za cieľ aj presadzovať identitu EÚ na medzinárodnej scéne, rozvíjať EÚ ako priestor slobody, bezpečnosti a práva a rozvíjať súbor právnych predpisov EÚ.
Zmluva posilňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a vytvára pozíciu vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Zavádza tiež policajnú a súdnu spoluprácu v trestných veciach. Umožňuje užšiu spoluprácu medzi vládami EÚ v určitých oblastiach politiky. Vlády tak môžu urobiť za predpokladu, že spolupráca podporuje ciele a záujmy EÚ a rešpektuje jej zásady, sa využíva ako posledný prostriedok, zahŕňa prinajmenšom väčšinu krajín EÚ, neovplyvňuje súbor právnych predpisov EÚ a rešpektuje právomoci, práva, povinnosti a záujmy nezúčastnených krajín. Politiky týkajúce sa víz, azylu, prisťahovalectva a iného voľného pohybu osôb prechádzajú z medzivládnej spolupráce a stávajú sa súčasťou bežného rozhodovania EÚ. Zmluva definuje opatrenia, ktoré by mali vlády EÚ v tejto oblasti prijať do termínu piatich rokov. Schengenská dohoda o cestovaní bez pasu v EÚ sa začleňuje do právneho systému EÚ (Spojené kráľovstvo a Írsko sa na týchto opatreniach nezúčastňujú). Zmluva posilňuje záväzok EÚ v oblasti dosiahnutia vysokej úrovne zamestnanosti. Zmluva tiež zavádza sankcie v zmysle, že vlády EÚ môžu pozastaviť práva členskej krajiny vyplývajúce z tejto zmluvy EU vrátane práva hlasovať o legislatívnych návrhoch, ak sa domnievajú, že došlo k „závažnému a pretrvávajúcemu porušeniu“ základných zásad EÚ.
Čo sa týka legislatívnych postupov a inštitucionálnych zmien, zmluva prináša niekoľko zmien. Spolurozhodovací postup sa rozširuje na väčšinu oblastí politiky a zavádzajú sa jasné predpisy na riešenie akýchkoľvek sporov prostredníctvom Zmierovacieho výboru. Posilňuje sa rola Európskeho parlamentu a počet poslancov sa zvyšuje na maximálne 700. Európsky parlament získava právo schváliť predsedu Komisie. Zmluva ďalej špecifikuje, že Európska komisia v EÚ s 20 členmi by každá krajina mala mať jedného komisára za predpokladu, že bude schválená národná váha hlasov v Rade. Ďalej definuje, že aspoň jeden rok pred vstupom 21. členskej krajiny je potrebné celkové preskúmanie inštitucionálneho usporiadania.