Abecedný filter
Príbuzné heslá
Súvisiaca anketa
Podpíše Klaus Lisabonskú zmluvu do konca roka?
37 %
32 %
32 %
Spolu hlasovalo 2765 ľudí.



Amsterdamská zmluva

Oficiálnym názvom je Amsterdamská zmluva, ktorá mení zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty.

Amsterdamská zmluva Amsterdamská zmluva je prvou zmluvou, meniaca zmluvu o Európskej únii (Maastrichtská zmluva) a treťou zmluvou, meniaca zmluvu o založení Európskych spoločenstiev (Rímske zmluvy).bola vypracovaná od 29.3.1996 – 17.6.1997 vo viacerých medzivládnych konferenciách. Na týchto konferenciách sa schádzavala Európska rada (predsedovia štátov a vlád), ktorú zastúpili jednotliví ministri zahraničných veci, splnosmocení ich predsedami štátov.

Konferencie sa konali v Turíne (29.3.1996), vo Florencii (21. – 22.6.1996), v Dubline I (5.10.1996), v Dubline II (13. – 14.12.1996), v Noordwijk (23.5.1997), ktorá bola však informálna, a v Amsterdame (17.6.1997), kde Amsterdamská zmluva bola politicky schválená a 2. októbra aj podpísaná. Po schválni zmluvy jednotlivými signatárskymi krajinami, vstúpila prvého mája 1999 v platnosti.

Amsterdamská zmluva je prvou zmluvou, meniaca zmluvu o Európskej únii (Maastrichtská zmluva) a tretou zmluvou, meniaca zmluvu o založení Európskych spoločenstiev (Rímske zmluvy). Zmeny boli potrebne výzvami novej svetovopolitickej a európskopolitickej situácie.

Cieľom zmluvy bolo vytvorenie inštitucionálnych a politických podmienok na zvládnutí nových výzviez: rýchly vývoj medzinárodnej situácie, globalizácia hospodárstva a ich následky na zamestnaní, boj proti terorizmu, medzinárodnej kriminality a nelegálnom obchode s drogami, ekologické nerovnováhy a ich nebezpečné následky pre zdravie a rozšírenie EÚ.

Výsledky zmien zmluvy o Európskej únii a zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ktoré majú byť spravodlivé k splneniam cieľov,  sa môže rozdeliť do štyri skupín:

  1. Sloboda, bezpečnosť a právo
  2. Únia a občania
  3. Efektívna a koherentná zahraničná politika
  4. inštitučné otázky

  1.) Sloboda, bezpečnosť a právo

a) zásady a základné práva EÚ

Zmenou články č. 6 (bývalý článok F)menuje zmluva zásady EÚ a posilní ľudské práva . Už sa nevolá len na Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol  podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva. Menuje k tomu v prvom odseku zásady EÚ: „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.“

Okrem toho zakotví sociálne zásady v preambule zmluvy odvolajúce sa na  Európsku sociálnu chartu podpísanej 18. októbra 1961 v Turíne a na Chartu základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva z roku 1989.

Vyskytujúci sa po prvýkrát zakotví zmluva opatrenia pri nerešpektovaní fundamentálnych zásad členskými krajinami.

b) Boj proti diskriminácii

Zatiaľ brala zmluva o ES len zreteľ na diskrimináciu vzhľadom na národnostnú príslušnosť a vzhľadom na rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, to však len týkajúce sa výšky odplaty.

Amsterdamská zmluva zavedie v tejto súvislosť nový článok č. 13, ktorý umožňuje Rade chopiť opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

c) Rovnoprávne postavenie žien a mužov

Zatiaľ brala len zmluva o ES zreteľ na diskrimináciu založenej na pohlaví a vyžiadala rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami len vzhľadom na výšku odplaty.

Amsterdamská zmluva pridá k článku č. 2 zmluvy o ES  ako úloha spoločenstiev podporu rovnoprávneho postavenia žien a mužov. Článok 3 zmluvy o ES, ktorý vymenuje činnosti, ktorými EÚ chce dosiahnuť naložené ciele, je doplnený o všeobsiahly aspekt: „Vo všetkých činnostiach uvedených v tomto článku sa spoločenstvo zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

d) Spracovanie osobných údajov

V súvislosti s vnútorným trhom bola potrebná vytvorenie celoeurópskeho informačný a údajový systém. Garancia ochrany týchto údajov v celom spoločenstve vyžiadala zakotvenie takejto garancie v európskej zmluve. Amsterdamská zmluva zakotví tú garanciu zo strany inštitúcii EÚ v novom článku č. 286. 

  2.) Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vo vnútorných záležitostiach

Maastrichtská zmluva tvorila v hlave VI bližšiu medzivládnu spoluprácu oblastiach spravodlivosti a vo vnútorných záležitostí. V pilierovej konštrukcii EÚ je to tretí pilier.

Amsterdamskou zmluvou sa ta spolupráca rozšírila a zintenzívnila. Kontrola vonkajších hraníc, právo azylu, prisťahovanie a súdna spolupráca v občianskoprávnych veciach boli prevzaté do prvého piliera, to znamená že boli prevzaté zo zmluvy o EÚ do zmluvy o ES, v ktorej teraz vytvoria novú hlavu IV „Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb“.

Tým, že sa tá politická časť nachádza v prvom piliere, zakladá sa odteraz na supranacionálnom namiesto medzivládnom princípe a nachádza sa preto v plnomoci európskych inštitúcií.

Len oblasť policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach ostane súčasťou zmluvy o EÚ a tretieho piliera, zakladajúci sa na medzivládnom princípe spolupráci, ktorý sa Amsterdamskou zmluvou rozširuje o prevencií a boj proti rasizmu a xenofóbii.

Týmto premiestnením sa zmenili aj mechanizmy, oprávnenosti a právomoci medzi členskými krajinami a európskymi inštitúciami.

   B) Únia a občania

1.) Občianstvo únie

V roku 1992 zaviedla Maastrichtská zmluva (zmluva o EÚ) občianstvo únie, aby sa podporovalo a posilnilo európsku identitu. Z občianstve únie vyplývajú práva, ktoré sú zakotvené v zmluve o ES, v článkoch č. 17 – 21 (predtým 8 – 8d).

Amsterdamskou zmluvou sa tieto práva rozšírili a vzťah medzi občianstvom únie a štátnou príslušnosťou sa objasnil, konštatujúce, že „Občianstvo únie nenahrádza, ale dopĺňa štátnu príslušnosť jednotlivca“.

2.) Zamestnanecká politika

V zmluve o EÚ sa nenájde údaje o zamestnaní. Amsterdamská zmluva navedie tému zamestnania a reaguje tým na dôležitú požiadavku občanov.

Druhy článok zmluvy o ES určí podporu zamestnania ako spoločný cieľ EÚ a druhý článok zmluvy o EÚ stanoví cieľ podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti.

Nová hlava VIII zmluvy o ES zrealizuje koordinovanú stratégiu pre zamestnanie. K opatreniam patrí okrem iných vytrovenie výboru pre zamestnanosť s poradnou funkciou na podporu koordinácie členských štátov v politike zamestnanosti a politike trhu práce (článok č. 130/ES).

K tomu navrhuje komisia každý rok hlavné smery hospodárskych politík členských štátov, ktoré Rada EÚ prijme kvalifikovanou väčšinou.

3.) Sociálna politika

Na konferencie na vypracovaní zmluvy o EÚ 1992, sa členské štáty (s výnimkou Veľkej Británie) zhodili na dohodu o sociálnej politike, ktorú pridali na zmluvu o EÚ ako protokol.

Tú dohodu integrovali ako hlava XI do zmluvy o ES. Európske spoločenstvo môže odvtedy pôsobiť v tých v dohode pomenovaných oblastiach. Na novej sociálnej politike EÚ sa teraz aj súčastní Veľká Británia.

4.) Politika životného prostredia (hlava XIX, bývalá hlava XVI)

V 70ých rokov objavili prvé požiadavky pre ochrana životného prostredia. Väčšina však vnímal ochrana životného prostredia ako potenciálnu prekážku na ceste k vnútornému trhu a hospodárskemu rastu a nie ako samostatný cieľ. Zmluva o EÚ uznávala ochrana životného prostredia ako samostatnú politiku. Amsterdamská zmluva postúpi ešte o krôčik ďalej:

Trvalo udržateľný rozvoj patrí k cieľom EÚ (č. 2/EÚ, bývalý č.B),  zásada, že politika životného prostredia sa musí byť pribrať do iných politických oblasti a proces rozhodnutia v politike životného prostredia bola uľahčená.

5.) Zdravotníctvo (Hlava VIII/ES, bývalá hlava X)

Zdravotníctvo bolo až v zmluve o EÚ adekvátne zakotvené. Právomoc v tejto oblasti bola na strane členských štátov, EÚ pôsobila len dopĺňajúce. Otázky, týkajúce sa zdravotníctva, sa riešili, aj keď boli koordinované,  na úrovni jednotlivých štátov, ich následky však presahovali ďaleko nad štátne hranice. Amsterdamská zmluva preto posilní v tejto oblasti pozíciu EÚ.  V Amsterdamskej zmluve sa zaručí vyššiu úroveň ochrany zdraví. Nový článok 152 (predtým 129) rozširuje oblasť pôsobenia a menuje popri chorobách aj všeobecne nebezpečnosti pre zdravie.

  C) Efektívna a koherentná zahraničná politika (Hlava V)

1.) Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Založením SZBP Maastrichtskou zmluvou sa EÚ rozšírila o oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. SZBP vytvorí ako medzivládna spolupráca druhý pilier EÚ. Jeden z hlavných cieľov Amsterdamskej zmluvy bola reforma SZBP, aby bola efektívnejšie a koherentnejšia. Amsterdamskou zmluvou dostane SZBP popri spoločných akcií a spoločných stanovísk nový nástroj: spoločná stratégia: Európska rada môže stanoviť spoločné stratégie jednomyseľnou väčšinou v oblastiach dôležitých spoločných záujmov členských štátov. Spoločné stratégie stanovia ciele, dobu trvania a prostriedky, ktoré poskytujú Únia a členské štáty.

Aj proces rozhodnutia sa zmenilo: Princíp jednomyseľnosti sa však zachoval, ale nový princíp konštruktívneho zdržania sa umožňuje členským štátom vyhýbať sa presadeniu rozhodnutia, bez toho, aby blokovalo prijatie rozhodnutia.

K tomu sa rozhodlo používať princíp kvalifikovanej väčšiny v dvoch prípadoch:

Prijatie rozhodnutia o realizácii spoločnej stratégie, ktorá bola predtým zaučená Európskou radou

Prijatie všetkých rozhodnutí o realizácii spoločných akcií alebo spoločných stanovísk, ktoré boli predtým prijaté Radou EÚ.

Úlohy SZBP boli rozšírené o Peterbergských úlohách a financovanie, respektíve operatívne výklady SZBP boli niektorými výnimkami  prevzaté na spoločný rozpočet EÚ.

K tomu sa článkom 26 vytvorilo funkcia Vysokého zástupca SZBP, ktorý formulovaním, prípravou a realizáciou politických rozhodnutia podporuje Radu v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Na želaní Rady vedie aj v jeho mene politické dialógy s tretými. Vysoký zástupca má zväčšiť priehľadnosť a viditeľnosť SZBP

2.) Spoločná obchodná politika

V rámci spoločnej obchodnej politiky sa Amsterdamskou zmluvou zmenilo článok č.113 (predtým 113). Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môže Rada jednomyseľne rozšíriť rozsah platnosti článku 133 na medzinárodné rokovania a dohody o službách a právach duševného vlastníctva, pokiaľ nie sú týmito odsekmi pokryté. Tým už nie je potrebná medzivládna konferencia Pojem „medzivládna konferencia“ označuje rokovania medzi vládami členských štátov s cieľom zmeny zakladajúcich zmlúv EÚ. pre takéto rozširovania.

   D) Inštitučné otázky

1.) Parlament

Pri vypracovaní Amsterdamskej zmluvy chcela medzivládna konferencia zlepšiť demokratickú legitimáciu  orgánov a inštitúcie EÚ a zároveň posilniť ich efektívnosť s ohľadom na budúce rozšírenie. Vstúpením do platnosti sa rola Európskeho parlamentu posilnila: Oblasti spolurozhodovania parlamentu sa rozšírili a spolurozhodovanie sa uľahčilo. Tak sa napríklad už konajú len dve čítania medzi radou a parlamentom v zákonodarstvom procese, v ktorom sa tým pozícia parlamentu s tou Rady zrovnoprávnila.

K tomu sa zmenila organizačná štruktúra parlamentu, okrem iného sa obmedzilo maximálny počet poslancov na 700.

2.) Rada EÚ, Komisia

V rámci rozhodovacieho procesu sa rozšírilo  rozhodovacieho postupu kvalifikovanej väčšiny. Definitívne pretvorenie kvalifikovanej väčšiny (Dvojnásobná väčšina alebo prerozdeľovanie počtu hlasov v Rade) nebolo schválené.

Úloha komisie bola tiež posilnená. Iniciačné právo bolo rozšírené a pozícia prezidenta komisie posilnená. Jeho funkcia bola potrebou súhlasu parlamentu viac demokraticky legitimovaná.

3.) Európsky súdny dvor

Amsterdamskou zmluvou dostal Európsky súdny dvor ďalšie právomoci. Môže pôsobiť v oblastiach, ktoré predtým nepatrili k jeho oprávnenostiam. Sú to: základné práva, azyl, prisťahovanie, voľný pohyb osôb, spolupráca súdnych úradoch v občianskoprávnych veciach, spolupráca policajných a súdnych úradov v trestných veciach.

Konštrukcia zmluvy

Zmluva sa skladá z troch časti.

  • Prvá časť obsahuje vecné zmeny:
    • Článok 1 obsahuje zmeny na zmluve o Európskej Únii
    • Článok 2 obsahuje zmeny na zmluve o založení Európskeho spoločenstva
    • Článok 3 obsahuje zmeny na zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a ocele
    • Článok 4 obsahuje zmeny na zmluve o založení Európskeho jadrového spoločenstva
    • Článok 5 obsahuje zmeny na akte o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976.
  • Druhá časť (články 6 – 11) obsahuje zjednodušenia zmlúv o založení troch európskych spoločenstva a zrušenie bezpredmetných nariadení.
  • Tretia časť pojíma články 12 – 15, ktoré obsahujú všeobecné a záverečné nariadenia. Týkajú sa prečíslovania (článok 12), platnosť zmluvy na neurčitý čas (článok 13), ratifikáciu a vstúpenie do platnosti zmluvy (článok 14) a listinu so zmluvnými jazykmi (článok 15).

Týmto častiam sleduje 13 protokolov,  záverečný akt, 51 všeobecných vyhlásení a 8 vyhlásení jednotlivých krajín.

Potom sledujú konsolidovaná, t.j. s novými zmenami prepracovaná, zmluva o Európskej Únii a konsolidovaná zmluva o založení Európskych spoločenstiev.





(c)2006-2014 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies