Abecedný filter
Príbuzné heslá

Bolonský proces

Bolonský proces je iniciatíva, ktorej cieľom je vybudovanie Európskeho vysokoškolského priestoru. Tento cieľ má byť dosiahnutý pomocou harmonizácie akademických titulov a charakteru štúdia pre jednotlivé odbory. Súčasťou by mala byť aj záruka štandardov kvality v celej Európe.

V širších súvislostiach je Bolonský proces Bolonský proces je iniciatíva, ktorej cieľom je vybudovanie Európskeho vysokoškolského priestoru. Tento cieľ má byť dosiahnutý pomocou harmonizácie akademických titulov a charakteru štúdia pre jednotlivé odbory. súčasťou Lisabonských cieľov EÚ.

Bolonský proces začal stretnutím ministrov školstva na Sorbonne v Paríži v roku 1998. Na ďalšom stretnutí v júni 1999 podpísali ministri 29 štátov tzv. Bolonskú deklaráciu o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010, ktorá hovorí aj o zlepšení európskeho systému vysokého školstva. Po stretnutí v Bologni sa konali ešte ďalšie: Praha (2001), Berlín (2003), Bergen (2005), Londýn (2007), Leuven (Apríl 2009), Budapešť a Viedeň (2010) a Bukurešť (Apríl 2012). Každé zo stretnutí ďalej upravilo priority Bolonského procesu.

V Bolonskej deklarácii boli vyhlásené nasledovné zámery:

  • prijať systém ľahko čitateľných a porovnateľných akademických hodností,
  • prijať systém s dvoma stupňami (pregraduálnym a graduálnym),
  • zriadiť systém získavania a transferu kreditov (podobne ako ECTS v programoch Sokrates - Erazmus)Erazmus je časťou vzdelávacého programu Socrates. Program existuje od roku 1987 s cieľom zlepšovania kvality vzdelavania na európských výsokých školách:,
  • zlepšiť mobilitu študentov, pedagógov a vedcov odstránením prekážok,
  • zlepšiť európsku spoluprácu v hodnotení kvality,
  • zlepšiť európsku dimenziu vo vysokom školstve.

Na pražskom stretnutí zdôraznili predstavitelia štátov dôležité prvky Európskeho vysokoškolského priestoru:

  • celoživotné vzdelávanie,
  • angažovanie študentov,
  • zlepšenie atraktívnosti a konkurencieschopnosti Európskeho vysokoškolského priestoru s ostatnými časťami sveta (vrátane aspektu nadnárodného vzdelávania).

Berlínske stretnutie odporučilo používanie kreditového systému aj v rámci celoživotného vzdelávania. Berlínska deklarácia zjednotila Európsky vysokoškolský a výskumný priestor. Na stretnutí boli medzi priority zahrnuté kvalita poskytovaného štúdia a akademická mobilita.

V nórskom Bergene boli priority pre obdobie 2005-2007 stanovené nasledovne:

  • systém diplomov,
  • zabezpečenie kvality,
  • uznávanie diplomov a dĺžky štúdia,
  • aplikácia štandardov a smerníc pre zabezpečenie kvality, ako boli navrhnuté v správe ENQA,
  • aplikácia národných rámcov pre kvalifikácie,
  • udeľovanie a uznávanie spoločných diplomov, vrátane doktorandského stupňa,
  • vytváranie príležitostí pre flexibilné kariérne postupy vo vysokom školstve, vrátane procesov pre uznávanie predchádzajúceho vzdelania

Komuniké z Bukurešti nadviazalo na Komuniké z Leuvenu z roku 2009, ktoré určilo priority Bolonského procesu na obdobie 2010-2020.Medzi ne patria: zaručiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania, prijatie dvoj a tojstupňového vzdelávacieho systému, podporovať mobility študentov a akademických pracovníkov, kraditový system (ECTS), jednoduchšie uznávanie titulov, aktívne začlenenie vysokoškolských inštitúci, vyučujúcich a študentov do Bolonského procesu a podporiť účasť študentov na riadení vysokoškolského vzdelávania, podporovať európsky rozmer vysokého školstva, podporovať atraktivitu európskeho školstva, celoživotné vzdelávanie a tiež podporovať dva piliére vedomostnej spoločnosti, ktorými sú európske vysoké školstvo a výskum.

Bolonský proces tak zjednocuje systém vysokých škôl, čo okrem iného umožňuje plynulejší prechod z jednej vysokej školy na druhú a umožňuje študentom získavať vzdelanie neobmedzene po celej Európe. Proces vysokoškolského vzdelávania by tak mal dosiahnuť nielen záruku kvality a jednotnosti v celej Európe, ale mala by sa zjednotiť aj dĺžka štúdia. Vysokoškolské štúdium bolo rozdelené do troch stupňov: bakalárskeho, magisterského a doktorandského. Uznávanie diplomov a titulov napomáha nielen akademickej obci, ale zároveň zrovnoprávňuje kandidátov pri hľadaní zamestnania.

 

Stupne vysokoškolského vzdelávania

Príklady slovenských titulov

Príklady zahraničných titulov

Bakalárske

Bc.

BA

Magisterské

Mgr., Ing.

MA, MSc, MBA, MPhil, LL.M

Doktorské

MUDr.

MD.

Doktorandské

PhD.

PhD.

Členmi Európskeho vysokoškolského priestoru sú: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Grécko, Nemecko, Svätá Stolica, Rakúsko, Maďarsko, Island, Írsko, Taliansko, Slovensko, Litva, Lotyšsko, Luxemburgsko, Malta, Moldavsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, BJR Macedónsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko a Čierna Hora, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Ukrajina, Veľká Británia.

Po absolvovaní magisterského štúdia a zložení rigoróznej skúšky získa absolvent jeden z následovných titulov: JUDr., PharmDr., PhDr., PaedDr., ThDr., RNDr.

 

Bolonská deklarácia





(c)2006-2016 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies