Európske politické strany

Za európske strany sú považované federatívne združenia národných strán, ktoré existujú vo väčšine členských štátov EÚ a majú rovnakú orientáciu a ciele; vytvárajú v Európskom parlamente jednotlivé frakcie.

Legislatívna úprava statusu politickej strany na európskej úrovni vstúpila do platnosti v roku 2004 ako nariadenie, stanovujúce podmienky pre uznanie európskej politickej strany a tým aj jej nároku na financovanie zo zdrojov Spoločenstva. 

Európska politická strana musí spĺňať tieto náležitosti:

• v členskom štáte, kde sídli, musí byť právnickou osobou;
• minimálne v  štvrtine členských štátov Únie musí byť zastúpená v Európskom, národnom alebo miestnom parlamente alebo združení; alebo
• minimálne v štvrtine členských štátov Únie musí získať najmenej tri percentá hlasov v každom z týchto členských štátov v posledných voľbách do Európskeho parlamentu;
• musí dodržiavať princípy Európskej únie;
• musí sa zúčastňovať na voľbách do Európskeho parlamentu, alebo prejaviť zámer tak urobiť.

Podmienkou pre financovanie z európskych zdrojov (ročne 8,4 milióna eur) je povinné preukazovanie pôvodu prostriedkov a zákaz niektorých zdrojov financovania. Prostriedky Spoločenstva musia byť použité výlučne na krytie výdavkov, spojených s politickým programom strany a za žiadnych okolností sa z nich nesmú financovať národné politické strany.

História

Právna úprava Európskej únie zatiaľ neobsahuje definíciu európskej politickej strany. Vznik európskych politických strán si vynútila najmä spolupráca členov európskych orgánov, ktorí sa v záujme efektívnejšieho fungovania musela povzniesť nad národné afiliácie a uprednostniť politickú a programovú spriaznenosť. Tak sa postupne rozvinula spolupráca europoslancov z rozličných členských krajín na pôde parlamentných frakcií, podobných klasickým straníckym klubom v národných parlamentoch.

O inštitucionalizáciu straníckych zväzov na európskej úrovni sa zaslúžili najmä predstavitelia troch hlavných politických skupín (ľudovci, socialisti, liberáli). Došlo k tomu článkom 138a Maastrichtskej zmluvy: „Politické strany na európskej úrovni sú dôležité ako faktor integrácie v Únii. Prispievajú k tomu, aby bolo vytvárané európske vedomie, a aby bol daný výraz politickej vôli občanov Únie“.

Európske politické strany Za európske strany sú považované federatívne združenia národných strán, ktoré existujú vo väčšine členských štátov EÚ a majú rovnakú orientáciu a ciele; vytvárajú v Európskom parlamente jednotlivé frakcie.pôsobia v Európskom parlamente v podobe parlamentných frakcií, ktoré združujú poslancov členských krajín EÚ podľa členstva ich národných politických strán v európskych stranách.  Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. sú zaradení v siedmich frakciách, existuje aj skupina tzv. nezaradených poslancov.

Európska ľudová strana

Európska ľudová strana (EĽS) je prvou a najväčšou  nadnárodnou politickou stranou, pôsobiacou na európskej úrovni. Vznikla v roku 1976 a združuje kresťanskodemokratické a konzervatívne strany v Európe. V Európskom parlamente EĽS spolupracuje s konzervatívnejšími a viac euroskeptickými Európskymi demokratmi,  a spolu s nimi vytvára Skupinu Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov.

Poslanecký klub EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.bol založený v 23.júna 1953 ako Skupina Kresťanských demokratov - frakcia v Spoločnom zhromaždení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. V júli 1979 zmenil svoj názov na „Skupinu Európskej ľudovej strany (Kresťanskodemokratická skupina) a v júli 1999 sa transformoval na dnešnú Skupinu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov. Pri budovaní Európy hral vždy vedúcu úlohu.

Mnohé zo strán, zastúpených v Skupine EĽS-ED, patria aj do Európskej ľudovej strany.  Ostatné strany sú pridruženými členmi Skupiny EPP-ED.

Politické priority Skupiny pre parlamentné obdobie 2004-2009 sú rozdelené do piatich oblastí:

1. ekonomika založená na vedeckých poznatkoch a vedomostiach: podpora konkurencieschopnosti;
2. trvalo udržateľný rozvoj: základný kameň budúcnosti;
3. občania Európy: narastajúca potreba bezpečnosti;
4. Európa vo svete: nové bezpečnostné výzvy;
5. spoľahlivé finančné riadenie: potreba prísnej kontroly.

Strana európskych socialistov

Strana európskych socialistov (SES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva, založenej v roku 1974. Jej členskú základňu tvorí 32 členských a 8 pridružených strán, a 5 strán so štatútom pozorovateľa z 25 členských krajín EÚ a Nórska. Na jej čele stojí nemecký poslanec Martin Schulz.

V súčasnosti zastupuje stranu v Európskom parlamente 201 poslancov združených v Socialistickej skupine, čo ju robí druhou najsilnejšou politickou rodinou v legislatívnom orgáne EÚ.

Medzi jej politické priority pre parlamentné obdobie 2004-2009 patrí:

1. podpora rastu Európy, boj proti chudobe a vytváranie väčšieho množstva a lepších pracovných miest;
2. priblíženie Európskej únie občanom;
3. zvládnutie migrácie a presadzovanie sociálnej integrácie;
4. budovanie bezpečnejšieho, udržateľného, mierového a spravodlivého sveta;
5. prehlbovanie Európy ako priestoru demokracie a rovnosti.

Európska liberálna, demokratická a reformistická strana

Nástupnícka strana Liberálnej internacionály zjednocuje politické strany s liberálnou, demokratickou a reformnou orientáciou z viac ako 30 európskych krajín. Po niekoľkých transformáciách prijala v roku 1993 na kongrese v Torquay svoj  súčasný názov.

Strana spája EĽDR je neziskové medzinárodné združenie so sídlom v Bruseli.

Cieľom strany liberálnych demokratov je:

1. posilňovať liberálnodemokratické hnutie v EÚ a v celej Európe
2. napomáhať liberálnodemokratickým politikom z celej Európy lepšie sa spoznať a definovať spoločné politické vízie

Na čele strany stojí od kongresu v Bratislave 24. septembra 2005 Annemie Neyts Uyttebroeck.

Politická frakcia EĽDR v Európskom parlamente – Aliancia liberálov a demokratov za Európu je s 89 poslancami z 20 členských krajín EÚ treťou najväčšou politickou skupinou v Parlamente. Parlamentnú frakciu vedie škótsky poslanec Graham Watson.

Európska strana zelených/Európska federácia strán zelených

Európska strana zelených dnes na federatívnom princípe združuje 35 členských a 8 pozorovateľských strán  z 36 európskych krajín. Sprostredkováva komunikáciu medzi členskými stranami, zelenými europoslancami a ministrami. Koordinuje environmentálne orientovanú európsku politiku a podporuje menšie strany zelených s cieľom posilniť politické hnutie zelených v celej Európe.

Európska federácia strán zelených bola jedným zo zakladajúcich združení celosvetovej organizácie strán zelených – Global Green Coordination.

Medzi hlavné ciele  Európskych zelených patrí najmä udržateľný rozvoj a ekologická svetová ekonomika na základe solidarity v rámci celej planéty.

V Európskom parlamente pôsobí frakcia Zelení/Európska slobodná aliancia, ktorá združuje zelených poslancov a zástupcov národov bez vlastného štátu (tzv. regionalistov). Vznikla v júli 1999. So 42 poslancami z 13 európskych krajín je štvrtou najväčšou politickou frakciou v Parlamente. Na vedení frakcie sa na základe princípu rovnosti pohlaví spolupodieľajú talianska poslankyňa Monica Frassoni a jej nemecký kolega Daniel Cohn-Bendit.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordická zelená ľavica

Zástupcovia ľavice spolupracujú v Európe v rámci Konfederatívnej skupiny Európska zjednotená ľavica - Nordická zelená ľavica (GUE/NGL). Fórum pre spoluprácu združuje 16 politických strán z 12 európskych krajín a 4 pridružené strany, z ktorých 3 momentálne nie sú zastúpené v Európskom parlamente.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice podporuje európsku integráciu na základe plne demokratických inštitúcií, prioritne orientovaných na nový model rozvoja a riešenie najvážnejších problémov EÚ, medzi ktoré patrí najmä rozsiahla a rastúca nezamestnanosť a chudoba.

Frakcia GUE/NGL v Európskom parlamente sa skladá zo 41 europoslancov.

Skupina nezávislosť/demokracia

Skupina nezávislosť/demokracia v Európskom parlamente bola založená 20. júla 2004. Združuje euroskeptikov, kritikov EÚ a eurorealistov. Má 29 členov z 9 európskych krajín. Lídrami frakcie sú Neal Farage a Jens-Peter Bonde.

Medzi hlavné ciele skupiny patrí odmietnutie Zmluvy, ustanovujúcej Ústavu pre Európu, odmietanie všetkých foriem centralizácie, podpora demokracie a transparentnosti. Niektorí členovia Skupiny, najmä zo Strany nezávislosti Veľkej Británie (UKIP), podporujú úplné vystúpenie svojej krajiny z EÚ.

Skupina Únie za Európu národov

Parlamentná Skupina Únie za Európu národov (UEN) podporuje Európu, zloženú z národných štátov, ktorá prenecháva priestor vládam a krajinám, aby koordinovali a spolupracovali pri budovaní otvorenejšej a stabilnejšej Európy, založenej na rôznorodosti.

Fungovanie Únie by  sa podľa frakcie malo riadiť princípom subsidiarity, ktorý je kľúčový pre spravodlivé rozdelenie právomoci medzi inštitúcie EÚ, štáty a miestne samosprávy, a je v samotnom záujme občanov.

Frakcia združuje 30 europoslancov zo 6 členských krajín EÚ. Na jej čele stoja írsky poslanec  Brian Crowley a talianska poslankyňa Cristiana Muscardini.

Európska ľudová strana

Strana európskych socialistov

Európska liberálna, demokratická a reformistická strana

Európska strana zelených

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordická zelená ľavica

Skupina nezávislosť/demokracia

Skupina Únie za Európu národov