Abecedný filter

Kandidátske krajiny

Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii.

Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Únii.  Komisia posúdi žiadosť vo svetle prístupových kritérií (Kodanských kritérií), a súhlas so začatím prístupového procesu vydáva Európska rada.

V závislosti od individuálnej pripravenosti sa od kandidátskej krajiny môže vyžadovať spustenie reformného procesu s cieľom zosúladiť legislatívu krajiny s acquis Spoločenstva a v prípade potreby posilniť jej infraštruktúru a štátnu správu. Prístupový proces je založený na predvstupovej stratégii, ktorá disponuje nástrojmi ako napríklad finančná pomoc.

Získanie členstva v EÚ závisí od pokroku kandidátskej krajiny, ktorý pravidelne monitoruje a hodnotí Komisia.

Status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ majú v súčasnosti Chorvátsko, Turecko a Macedónsko. Potenciálnymi kandidátmi na členstvo sú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko (vrátane Kosova) a Čierna Hora. Ich pokrok na ceste k členstvu v Únii závisí od priebehu Stabilizačného a asociačného procesu (SAD), ktorý EÚ každoročne hodnotí, ako aj od absorpčnej schopnosti samotnej Únie, ktorá bude po vstupe Bulharska a Rumunska najneskôr v roku 2008 zrejme značne obmedzená.

Chorvátsko

Cesta Chorvátska do EÚ je poznačená jeho minulosťou jedného zo štátov bývalej komunistickej federálnej Juhoslávie a následnou vojnou o získanie nezávislosti v roku 1991.

O členstvo v Európskej únii sa krajina oficiálne uchádza od roku 2003. Od roku 1997 sa podieľala na Stabilizačnom a asociačnom procese (SAP), stabilizačnú a asociačnú dohodu podpísala v októbri 2001. Dátum začatia prístupových rokovaní sa kvôli nedostatočnej spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) niekoľkokrát posúval, pretože Chorvátsku sa dlho nedarilo vydať do rúk spravodlivosti generála Anteho Gotovinu, ktorý je jedným z hlavných podozrivých zo spáchania vojnových zločinov v juhoslovanskom ozbrojenom konflikte. 3. októbra 2005 summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.EÚ v Bruseli rozhodol o začatí prístupových rokovaní so Záhrebom, a 7. decembra došlo k zatknutiu generála Gotovinu. 

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. v júni 2006 otvorila prístupové rokovania so Záhrebom o prvej z 35 negociačných kapitol, ktoré musia byť uzavreté pred vstupom krajiny do EÚ. Cieľom krajiny  bol vstup do EÚ pred nasledujúcimi voľbami do Európskeho parlamente v roku 2009. To sa jej však zrejme nepodarí, hoci bude pravdepodobne prvá, ktorá splní všetky prístupové kritériá Každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii (EÚ), musí splniť pravidlá, stanovené v článku 49 a princípy, zakotvené článkom 6(1) Zmluvy o Európskej únii. a preto bude prvá na programe ďalšej vlny rozširovania. Hlavnými politickými úlohami zostáva zlepšenie súdneho systému, zníženie administratívnej záťaže, revízia systému registrácie pôdy a katastra nehnuteľností,  vyriešenie hraničných sporov so Slovinskom (Piranský záliv a niekoľko obcí na pobreží Jadranského mora), a úplná implementácia legislatívy na ochranu práv národnostných menšín umožňujúca návrat etnických Srbov, ktorí ušli do Srbska či Bosny.

Turecko

Už od založenia moderného Turecka v roku 1923 bola táto krajina s prevažne moslimským obyvateľstvom sekulárnou demokraciou, spojenou úzkymi vzťahmi so Západom. Turecko patrilo medzi zakladajúcich členov OSN a je členom viacerých medzinárodných organizácií (NATO,NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Rada Európy,Rada Európy je organizáciou európskych štátov založenou na medzivládnom princípe. Existuje oddelene od všetkých ostatných európskych integračných štruktúr. Bola založená v máji 1949 v Londýne a jej sídlom sa stal francúzsky Štrasburg. OECD)OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. a asociovaným členom Západoeurópskej únie.

O nadviazanie bližších vzťahov s vtedajším Európskym hospodárskych spoločenstvom  (EHS) sa Turecko usiluje od roku 1959, na Helsinskom summite EÚ v decembri 1999 mu bol udelený status kandidátskej krajiny. V decembri  2004 Európska rada rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Ankarou 3. októbra 2005 za splnenia určitých podmienok (podpis protokolu, ktorým rozšíri Ankarskú dohodu z roku 1963 na desať nových členských štátov EÚ vrátane gréckej vlády Cypru, čo by sa rovnalo implicitnému uznaniu tejto vlády po prvý krát od rozdelenia ostrova v roku 1974). Napriek tomu, že turecký parlament protokol dodnes neratifikoval a krajina naďalej bráni vstupu cyperských lodí a lietadiel na svoje územie, prístupové rokovania 3. októbra 2005 začali. Podľa vzájomne dohodnutého negociačného rámca však ide o „proces s otvoreným koncom, ktorého výsledok nie je zaručený.“ Prístupové partnerstvo stanovuje, že rokovania môžu byť ukončené až po roku 2014, plánovanom dátume zavedenia nového Finančného rámca EÚ. Prístupové rokovania môžu byť prerušené v prípade porušovania hlavných princípov EÚ.

Okrem samotného rámca prístupových rokovaní EÚ od Turecka očakáva, že pred vstupom do Únie znormalizuje svoje vzťahy so všetkými susednými krajinami, najmä s Gréckom, Cyprom a Arménskom (Turecko odmieta uznať vraždenie Arménov Osmanskou ríšou na začiatku 20. storočia za genocídu).

Najväčším nepriateľom vstupu Turecka do Únie je európska verejná mienka. Turecko je pre Európanov príliš veľké, príliš moslimské a príliš chudobné. Podľa série prieskumov je nepriateľstvo voči integrácii Turecka na vzostupe a priepasť medzi prístupom verejnosti a stanoviskami národných vlád sa zväčšuje. Podpora vstupu Turecka vo väčšine skúmaných krajín EÚ nedosahuje ani 50%. Aj po úspešnom absolvovaní prístupových rokovaní bude Turecko zrejme čeliť hrozbe odmietnutia v podobe referend vo viacerých členských štátoch EÚ.

Spornými otázkami v krajine zostáva sloboda prejavu, práva žien, náboženská  sloboda, práva odborov, kultúrne práv a boj proti mučeniu. Vážny problém prestavuje aj nevyriešená kurdská otázka, stále silný vplyv armády v tureckej spoločnosti, a pretrvávajúca korupcia.

Macedónsko

Macedónsko dosiahlo po Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku najväčší pokrok na ceste k členstvu v EÚ z krajín Západného Balkánu. Bolo prvou krajinou balkánskeho regiónu, ktorá v apríli 2001 podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAD). Kandidátsky status bol krajine udelený v decembri 2005. Zatiaľ nebol určený dátum otvorenia prístupových rokovaní.

Západný Balkán Integrácia krajín západného Balkánu do Európskej únie prebieha formou Asociačného a stabilizačného procesu (SAP). Rada na summite v Santa Maria da Feira v roku 2000 stanovila, že všetky krajiny v rámci Stabilizačného a asociačného procesu sú „potenciálnymi kandidátmi“ na členstvo v EÚ.

Rámec pre prístup Európskej únie k integrácii krajín Západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko (vrátane Kosova) a Čierna Hora) tvorí Stabilizačný a asociačný proces (SAP), ktorý je vytvorený na povzbudenie a podporu domácich reformných procesov. Z dlhodobého hľadiska SAP týmto krajinám ponúka vyhliadku na úplnú integráciu do štruktúr EÚ, ak splnia určité politické a ekonomické kritériá.

 

 

 

Komisia: Rozširovanie: Kandidátske krajiny:Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii.

Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úni Chorvátsko

Komisia: Rozširovanie: Kandidátske krajiny: Turecko

Komisia: Rozširovanie: Kandidátske krajiny: Macedónsko





(c)2006-2016 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies