Abecedný filter

Lisabonská stratégia

V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.

Ďalšie roky však ukázali, že tieto ambície nie je ľahké naplniť. Zatiaľ čo niektoré krajiny (ako Fínsko či Švédsko) úspešne plnili stanovené ciele a umiestňovali sa na špici celosvetových porovnaní konkurencieschopnosti, iné ekonomiky bojovali s pomalým rastom, nízkou zamestnanosťou a nízkou úrovňou inovačných aktivít.

 

Lisabonský summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.mal byť bodom obratu pre podnikanie a inovačnú politiku v EÚ: snažil sa o silnú integráciu hospodárskej a sociálnej politiky s praktickými iniciatívami pre posilnenie výskumnej kapacity EÚ, podporu podnikania a preberania technológií informačnej spoločnosti.

Hlavnými bodmi realizácie Lisabonskej agendy sú:

  • nutné investície do výskumu a vývoja vo výške troch percent HDP
  • redukcia administratívnej záťaže a podpora podnikateľského prostredia
  • dosiahnutie 70-percentnej úrovne zamestnanosti (60 percent pre ženy)

V polčase implementačnej periódy v rokoch 2004/2005 však mnohí kritici poukázali na fakt, že v dosahovaní týchto ambicióznych cieľov nebadať značný pokrok. Po globálnom spomalení ekonomického rastu neboli vlády veľmi ochotné presadzovať nepopulárne ekonomické reformy či koncentrovať prostriedky rozpočtov na výskum a vývoj. Rozpočtové kritéria eurozóny zároveň zabraňovali ich financovaniu navŕšením deficitu. Mnohí ekonómovia tvrdia, že sa pozícia únie voči jej hlavným konkurentom - USA a Japonsku - v skutočnosti zhoršila.  

V tradične uverejňovanej Jarnej správe, ktorá slúžila ako základ pre rokovania na Jarnom summite 2004, Komisia hodnotí pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov. K správe bola pripojená Implementačná správa o širokých cieľoch hospodárskej politiky 2003-2005, Spoločná správa o zamestnanosti, a Implementačná správa o stratégii vnútorného trhu. Všetky tieto dokumenty maľujú smutný obraz stavu konkurencieschopnosti EÚ.

Komisia preto vlády žiadala, aby vliali do Lisabonskej stratégie nový život. Podčiarkla tri prioritné oblasti:

  • Investície do sietí a vzdelania: začatie prioritných projektov schválených v „Európskej iniciatívne rastu“;
  • Posilnenie konkurencieschopnosti v priemysle a službách: urýchlenie krokov v oblasti priemyselnej politiky, trhu služieb a environmentálnych technológií;
  • Zvýšenie participácie starých ľudí na trhu práce: podpora aktívneho starnutia, aby ľudia ostávali v práci do vyššieho veku.

Na Jarnom summite v Bruseli (25.-26. marec 2004) prijali lídri EÚ závery pre splnenia lisabonských cieľov: „Európska rada potvrdzuje, že proces i ciele ostávajú platnými. Je však potrebné podstatne zvýšiť tempo reforiem“, hovorí prijatý dokument. Vlády tiež sľúbili, že „ukážu politickú vôľu k naplneniu“ deklarácií a vymenovali bývalého holandského premiéra Wima Koka na čelo expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá mala dať Lisabonskej stratégii novú dynamiku.

Konkrétnym cieľom skupiny Wima Koka bolo prehodnotenie nástrojov a metód používaných na užšie zainteresovanie členských krajín a ostatných aktérov (zamestnávatelia, zamestnanci) na splnení lisabonských cieľov. Kokova správa bola predstavená Európskej komisii a Európskej rade na začiatku novembra 2004 a podala pesimistický obraz výsledkov dosiahnutých za štyri roky. Dôvod „nedostatočného plnenia“ videla v „nadmernej agende, slabej koordinácii a navzájom si odporujúcich prioritách“. Hlavnú vinu však kládla na nedostatok politickej vôle v členských krajinách.

O správy skupiny Wima Koka vychádzala Komisia pri návrhu reformy Lisabonskej stratégie. Znížila v ňom počet prioritných oblastí a navrhla silnejšie zainteresovanie členských štátov do napĺňania stratégie prostredníctvom pravidelne predkladaných národných reformných programov. Zámery Európskej komisie boli následne schválené na Jarnom summite v marci 2005 pod názvom Stratégia pre rast a pracovné miesta, resp. revidovaná Lisabonská stratégia.V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.





(c)2006-2016 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies