Abecedný filter

NATO

NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.(North Atlantic Treaty Organisation)

NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Je založená na spoločných hodnotách demokracie a ľudských práv, pričom si členské štáty zachovávajú plnú suverenitu a nezávislosť.

História a založenie

Povojnová situácia v Európe bola ovplyvňovaná najmä nepreklenuteľnými rozdielmi medzi Spojencami a Sovietskym zväzom. Blokádou Berlína od 24. júna 1948 do 12. mája 1949  situácia eskalovala. Spojenci sa rozhodli vytvoriť obrannú organizáciu, ktorá by bola schopná odraziť potenciálny útok Sovietskeho zväzu. Bruselský pakt, obranná organizácia štátov Beneluxu, Francúzska a Veľkej Británie, založená 1948, môže byť považovaná za predchodcu NATO. 

NATO (North Atlantic Treaty Organisation) bolo napokon založené Severoatlantickou zmluvou vo Washingtone 4. Apríla 1949. Zakladajúci členovia boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené štáty, Veľká Británia a Írsko.


Zo Severoatlantickej zmluvy

NATO je defenzívne bezpečnostné a obranné spojenie. V prvom článku sa členovia zaväzujú prispievať na súlade s článkom č. 51 charty OSN k rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov, vrátane posilňovania vlastných slobodných inštitúcií a zlepšovania podmienok stability a blahobytu.

Podľa články 5 Severoatlantickej zmluvy je ozbrojený útok na jednu alebo viac členských krajín NATO považovaný za útok proti celej Aliancii. Tým zaväzuje zmluva členov k vzájomnej pomoci, ktorá však nemusí byť vojenská. 

Členovia

Od apríla 2004 má NATO 26 členov:

Belgicko, Dánsko, Francúzsko (vystúpilo z vojenských štruktúr od 1966 do 1993), Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené štáty, Veľká Británia a Írsko (1949),

Grécko, Turecko (1952), Nemecko (Západné Nemecko 1955, 1990 spojene s NDR ako SRN), Španielsko (1982), Česko, Maďarsko, Poľsko (1999),  Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko (2004).

Úlohy v histórii NATO

Ciele NATO sa nezmenili, úlohy sa však prispôsobili na bezpečnostnopolitickú situáciu. Počas studenej vojny bola obrana spojenia a bezpečnosť ich členov hlavnou úlohou NATO. Metódy boli odstrašenie, schopnosť obrany a od 1967 politika uvoľnenia.

So zjednotením Nemecka a rozpadom Sovietskeho zväzu sa podstatne zmenila bezpečnostnopolitická situácia. Sebaobrana a odstrašenie síce ostali hlavne úlohy NATO, ale stratili dôležitosť. NATO sa sústredilo na dialóg so starými nepriateľmi a potenciálnymi partnermi, aby zaručilo stabilitu a bezpečnosť v celej Európe. NATO založilo množstvo partnerských programov, aby pomohlo stredoeurópskym štátom v reformnom procese a poskytlo im aktívnu účasť v NATO s možnosťou neskoršieho členstva.

Rozpad Juhoslávie viedol k tomu, že NATO prevzalo zvládnutie krízy a zachovanie mieru ako novú úlohu.   Tým sa úlohy NATO  už neobmedzovali na územie ich členov, ale sa rozšírili na takzvané „out-of-area“ nasadenia. Táto zmena úloh úzko súvisí s rozpadom Sovietskeho zväzu, s ktorým NATO stratilo nielen svojho hlavného nepriateľa, ale zároveň aj dôvod svojej existencie. Podmienka na odôvodnenie ďalšej existencie bola preto prevzatie nových úloh, ktoré boli vypracované v strategickom koncepte na vrcholnom summite vo Washingtone 24. apríla 1999. Strategický koncept zhŕňa celkový rámec politiky spojenia a obsahuje sledujúce úlohy:

  • posilnenie transatlantického spojenia
  • vývoj efektívnou vojenskou schopnosťou
  • podpora pre Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku
  • zamedzenie a zvládnutie konfliktov
  • partnerstvo, spolupráca a dialóg,
  • rozšírenie
  • kontrola zbrojenia
  • odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní

 

Inštitučná štruktúra

Najvyšším orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council - NAC), ktorá má efektívnu politickú právomoc a kompetencie prijímať rozhodnutia NATO. Severoatlantická rada je zložená zo Stálych predstaviteľov všetkých 26-tich členských krajín NATO, ktorí sa stretávajú raz za týždeň. Zasadnutie na úrovni ministrov zahraničia a obrany sa koná raz za pol roka a zasadnutie na úrovni predsedov vlád raz za tri roky.

Plánovanie obrany a jadrová politika sú v kompetenčnej sfére Vojenského výboru pre plánovanie (Defence Planning Committee DPC) a Atómového výboru pre plánovanie (Nuclear Planning Group NPG), ktorých zasadenie sa koná raz za pol roka na úrovni ministrov obrany.

Vojenský výbor je najvyšším vojenským orgánom v poradí hore pomenovaných orgánov vo vojenskej politike a vo vojenskej stratégii. Navyše je zodpovedný za celkové vedenie vojenských úloh NATO. Vojenský výbor zasadá raz za týždeň na úrovni vojenských zástupcov a tri razy za rok na úrovni generálnych tajomníkov.

Týmto najvyšším orgánom je podriadených ďalších 340 grémií, medzinárodný štáb a medzinárodný vojenský štáb.

 

http://www.nato.int/

http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1380

http://www.nato.int/docu/other/sk/facts/what-is.htm

http://en.wikipedia.org/wiki/NATO





(c)2006-2016 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies