Abecedný filter

Osobnosti EÚ

Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré stáli pri zrode Európskej únie, patria  Konrad Adenauer,  Sir Winston Churchill, Alcide de Gasperi,  Walter Hallstein, Jean Monnet, Robert Schuman, Paul-Henri Spaak a Altiero Spinelli.

Konrad Adenauer (1876-1967)

Prvý nemecký spolkový kancelár, ktorý stál na čele novoutvoreného štátu v rokoch 1949-1963, výrazne zmenil tvár povojnovej nemeckej a európskej histórie.

Adenauer už po skončení prvej svetovej vojny presadzoval názor, že trvalý mier možno dosiahnuť len prostredníctvom zjednotenej Európy. Týmto smerom sa orientovala aj jeho zahraničná politika, ktorej základom bolo zmierenie tradičných nepriateľov Nemecka a Francúzska, čím sa zaslúžil o vznik tzv. motora Európy. V roku 1963 Nemecko a Francúzsko podpísali Zmluvu o priateľstve, ktorá sa stala jedným z míľnikov na ceste k európskej integrácii.

Nemecko sa pod jeho vedením stalo členom Rady Európy (1951),  zakladajúcim členom Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (1952) a vstúpilo do NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.(1955).

Adenauer v období po druhej svetovej vojne priviedol Nemecko späť do Spoločenstva národov, a tým významne podporil európsku integráciu.

Sir Winston Churchill (1874-1965)

Legendárny britský premiér  už v roku 1946 hovoril o dôležitosti európskej integrácie a vyzval na vytvorenie Spojených štátov európskych.

Skúsenosti z druhej svetovej vojny ho priviedli k presvedčeniu, že zaručiť mier môže len zjednotená Európa. Snažil sa najmä o vykorenenie nacionalizmu a vojny, ktoré považoval za „európske zlá“. Vo svojom slávnom Prejave k univerzitnej mládeži na univerzite v Zürichu v roku 1946 zdôraznil, že iba opätovné založenie európskej rodiny alebo podobnej štruktúry, pomocou ktorej bude Európa môcť žiť v mieri, v bezpečnosti a slobode, môže „Európu urobiť slobodnou a šťastnou“. Popredný bojovník antihitlerovskej koalície sa tak zároveň stal hnacou silou európskej integrácie.

Sir Winston Churchill bol aj maliarom a spisovateľom. V roku 1953 mu udelili Nobelovu cenu za literatúru.

Alcide de Gasperi (1881-1954)

Taliansky politik Alcide de Gasperi sa podieľal na mnohých iniciatívach, ktoré podporovali európsku integráciu. Ako premiér a minister zahraničných vecí udával v rokoch 1945-1953 tón talianskej vnútornej a zahraničnej politiky v povojnovom období.

Narodil sa v regióne Trentino-Alto Adigo (Južné Tirolsko), ktorý od roku 1918 patril Rakúsku. Už od mladosti  aktívne bojoval za európsku jednotu. Jeho skúsenosti z fašizmu a vojny ho viedli k presvedčeniu, že len zjednotenie Európy by mohlo zabrániť ich opakovaniu.

Významne podporoval iniciatívy smerujúce k zjednoteniu západnej Európy, podieľal sa na realizácii Marshallovho plánu a na budovaní úzkych hospodárskych zväzkov s ostatnými európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. Ďalej podporoval Schumanov plán, ktorý inicioval založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, a pomohol rozvinúť myšlienku na utvorenie spoločnej európskej obrannej politiky.

Walter Hallstein (1901-1982)

Nemecký politik Walter Hallstein bol prvým predsedom Európskej komisie v rokoch 1958-1969. Bol oddaný  myšlienke európskej integrácie. Najdôležitejším predpokladom úspešnej politickej integrácie v Európe podľa neho bolo zriadenie spoločných ekonomických inštitúcií.

Ako predseda Európskej komisie sa zasadzoval za rýchlu realizáciu spoločného trhu.

Jeho obrovské nadšenie a schopnosť presviedčať podporili vývoj integrácie i po ukončení jeho predsedníctva. Rýchlosť unifikácie počas takzvaného Hallsteinovho obdobia bola legendárna.

Uznanie dosiahol aj ako autor tzv. Hallsteinovej doktríny z 50-tych rokov, keď pôsobil ako minister zahraničných vecí v Nemecku. Doktrína formovala nemeckú zahraničnú politiku na nadchádzajúce roky; jej jadrom bolo začlenenie mladej demokracie do západnej Európy.

Jean Monnet (1888-1979)

Francúzsky ekonomický poradca a politik Jean Monnet sa venoval problematike európskej integrácie. Jeho myšlienky sa premietli do „Schumanovho plánu“, ktorý predvídal fúziu západoeurópskeho ťažkého priemyslu, a na ktorom sa podieľal spolu s Robertom Schumanom.

Ako hlavný poradca francúzskej vlády bol hlavným iniciátorom slávnej „Schumanovej deklarácie“ z 9. mája 1950, ktorá viedla k utvoreniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ a ako taká sa považuje za zrod Európskej únie. V rokoch 1952-1955 bol prvým prezidentom jej výkonného orgánu.

Legendárnym sa stal jeho výrok: „„Zjednocujeme ľudí, nie štáty,“ v duchu ktorého sa dodnes nesie kultúrna a vzdelávacia spolupráca v EÚ.

Robert Schuman (1886-1963)

Francúzsky minister zahraničných vecí v rokoch 1948-1962  Robert Schuman, je považovaný za jedného zo zakladajúcich otcov zjednotenej Európy.

Presadzoval názor, že len trvalé zmiernenie s Nemeckom môže položiť základ zjednotenej Európy. V spolupráci s Jeanom Monnetom pripravil medzinárodne uznávaný Schumanov plán, ktorý zverejnil 9. mája 1950; tento deň sa považuje za zrod Európskej únie. Navrhol spoločnú kontrolu výroby uhlia a ocele, najdôležitejších surovín pre zbrojársky priemysel. Základná myšlienka spočívala v tom, že ak niekto nemá kontrolu nad výrobou uhlia a ocele, nie je schopný viesť vojnu.

Šesť štátov podpísalo dohodu o Európskom spoločenstve pre uhlie a oceľ v Paríži v apríli 1951. Takýmto spôsobom Európska únia začala mierovú iniciatívu.

Schuman podporoval aj utvorenie spoločnej európskej obrannej politiky a v rokoch 1958-1960 bol prezidentom Európskeho parlamentu.

Paul-Henri Spaak (1899-1972)

Belgičan Paul-Henri Spaak bol vedúcim expertnej skupiny, ktorá mala pripraviť správu o hospodárskom spoločenstve.

V druhej svetovej vojne sa ako minister zahraničných vecí márne usiloval o zachovanie belgickej neutrality. Spolu s vládou odišiel do exilu, najskôr do Paríža a neskoršie do Londýna. Po oslobodení Belgicka vstúpil do vlády a vykonával v nej funkciu ministra zahraničných vecí, ako aj ministerského predsedu. Už počas druhej svetovej vojny formuloval plány na spojenie krajín Beneluxu a hneď po vojne pristúpil k organizovaniu európskeho zjednocovania. Podporoval Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ a Európske obranné spoločenstvo.Európske obranné spoločenstvo znamenalo pokus o vytvorenie spoločnej európskej armády.

Zjednotenie krajín na základe záväzkov zakotvených v zmluve bolo podľa neho najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie mieru a stability. Tieto ciele presadzoval ako predseda prvého riadneho zasadania Organizácie Spojených národov (1946) a ako generálny tajomník NATO (1957-1961).

Ako jedna z vedúcich osobností sa podieľal aj na príprave obsahu Rímskej zmluvy. Na takzvanej Messinskej konferencii v roku 1955 ho zúčastnené vlády ustanovili za predsedu pracovného výboru, ktorý zmluvu pripravoval.

Altiero Spinelli (1907-1986)

Taliansky politik Altiero Spinelli bol jedným z „otcov“ Európskej únie. Bol poprednou osobnosťou, ktorá sa zúčastnila na dokončení návrhu Zmluvy o federálnej Európskej únii v Európskom parlamente - takzvaným Spinelliho plánom. Návrh bol významnou inšpiráciou pre posilnenie Zmlúv o EÚ.

Ako člen komunistickej strany bol na konferencii európskeho odporu začiatkom roku 1944 jedným z iniciátorov návrhu Európskeho manifestu. Na konci vojny založil federálne Európske hnutie v Taliansku.

V úlohe poradcu takých osobností, ako boli de Gasperi, Spaak a Monnet, pracoval na európskom zjednotení. Je zakladateľom  Ústavu pre medzinárodné záležitosti v Ríme.

Ako člen Európskej komisie v rokoch 1970-1976 riadil oblasť vnútornej politiky. Tri roky bol členom Európskeho parlamentu za Taliansku komunistickú stranu pred svojím zvolením do Európskeho parlamentu v roku 1979.

 

Europa: História Európskej únie





(c)2006-2017 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies