Abecedný filter

Prístupové kritériá

Každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii (EÚ), musí splniť pravidlá, stanovené v článku 49 a princípy, zakotvené článkom 6(1) Zmluvy o Európskej únii. Prístupové kritériá (Kodanské kritériá) určil summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.Európskej rady v Kodani v roku 1993 a k ich posilneniu došlo na summite Rady v Madride v roku 1995.

Prístupové kritériá Každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii (EÚ), musí splniť pravidlá, stanovené v článku 49 a princípy, zakotvené článkom 6(1) Zmluvy o Európskej únii. EÚ definujú  tieto dokumenty:

  • Maastrichtská zmluva z roku 1992 (článok 49) – geografické a všeobecné politické kritériá
  • Deklarácia Európskej rady v Kodani z júna 1993, tzv. Kodanské kritériá - opisujúce všeobecné politické kritéria vo väčšej podrobnosti

Rámec pre rokovania s danou kandidátskou krajinou:

špecifické a podrobné podmienky prístúpenia a vyhlásenie zdôrazňujúce, že potencionálny nový člen nemôže vsúpiť do Únie dovtedy, kým si  samotná EÚ nebude istá svojou dostatočnou absorpčnou kapacitou.

Pre získanie členstva v Európskej únii musí potenciálny člen splniť tri druhy kritérií:

Politické: stabilita inštitúcií, zabezpečujúcich demokraciu a vládu zákona, rešpektovanie ľudských práv a ochranu menšín

Demokracia:

Fungujúce demokratické zriadenie vyžaduje, aby všetci občania krajiny mali možnosť rovnakým právom  sa zúčastňovať na politickom rozhodovaní na všetkých úrovni vládnutia, od miestnych zastupiteľstiev až po najvyššiu, národnú úroveň. To zároveň vyžaduje slobodné voľby s tajným hlasovaním, právo zakladať politické strany bez prekážok zo strany štátu, spravodlivý a rovnoprávny prístup k slobodnej tlači, slobodné odbory, práva vládnej moci obmedzené zákonmi a slobodný prístup k sudcom nezávislým na vláde.

Vláda zákona

Vláda zákona znamená, že vládna moc môže byť vykonávaná len v súlade so zverejnenými zákonmi, ktoré boli prijaté obvyklým postupom. Tento princíp má slúžiť ako poistka voči svojvoľným rozhodnutiam v jednotlivých prípadoch.

Ľudské práva

Ľudské právami disponuje každý človek, pretože je ľudská bytosť, sú „neodcudziteľné“ a náležia všetkým ľuďom. Ak je právo neodcudziteľné, znamená to, že nemôže byť venované, darované, obmedzené, vymenené alebo predané (napr. jednotlivec sa nemôže sám predať do otroctva). Tieto práva zahŕňajú právo na život, právo byť stíhaný iba na základe zákonov, ktoré existovali v čase previnenia, právo nebyť otrokom a právo nebyť mučený.

Za najautoritatívnejšiu formuláciu ľudských práv je považovaná Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN. 

Rešpektovanie a ochrana menšín

Príslušníci národnostných menšín by mali byť schopný udržať si svoju odlišujúcu sa kultúru a zvyky, vrátane svojho jazyka ( v takej miere, ktorá nie je v rozpore s ľudskými právami iných ľudí ani s demokratickým procesom a vládou zákona), bez toho aby trpeli diskrimináciou.Významný prielom v tejto oblasti priniesol Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín , ktorý však neobsahuje jasnú definíciu národnostnej menšiny. Právni experti z tzv. Benátskej skupiny dospeli ku konsenzu, že táto dohoda sa vzťahuje na každú etnickú, jazykovú alebo náboženskú minoritu, ktorá sa definuje ako odlišná skupina, ktorá tvorí historickú populáciu alebo významnú historickú a súčasnú menšinu v presne stanovenej oblasti, a udržiava stabilné a priateľské vzťahy so štátom, v ktorom žije.

Ekonomické: existencia fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosť vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v rámci Únie.

Geografické:

EÚ  ako európska organizácia sformulovala geografické kritériá  vstupu pre potenciálne členské štáty s cieľom určiť geografické hranice svojho budúceho rozšírenia. Či kandidátska krajina spĺňa tieto geografické kritériá, je zvyčajne určené na začiatku procesu rozšírenia - pri prijímaní prvého stanoviska na prihlášku danej krajiny.

Maastrichtská zmluva z roku 1992 uvádza, že každá európska krajina, ktorá rešpektuje princípy EÚ sa môže uchádzať o členstvo. Nie je v nej zmienka o rozšírení EÚ o neeurópske krajiny, ale precedens odmietnutia Marockej prihlášky a vyjadrenie sa o najužšej možnej integrácii Izraela, ako o „takmer plnom členstve“ naznačujú, že pre neeurópske krajiny nie je možné získať členstvo v EÚ. Existujú však viacero definícií Európy, takže to, či  je krajina „európska“, je „predmetom politického hodnotenia“ Komisiou a Radou.

Pri posudzovaní „európskosti“ krajiny môžu silné historické, kultúrne a politické väzby k iným európskym krajinám viesť k tomu, aby krajina bola považovaná za európsku v negeografickom kontexte. V súčasnosti prebieha polemika o tom, či je možné považovať Turecko za európsku krajinu, pretože iba 3% jeho územia ležia v Európe v zemepisnom zmysle slova.

Niektorí pozorovatelia poukazujú na to, že neochota množstva súčasných členských štátov pokračovať v procese vstupu Turecka do EÚ je založená na pochybnostiach, či sa táto krajina s viac ako 90% podielom moslimského obyvateľstva môže stotožniť s tým, čo mnohí vnímajú ako kresťanský základ „Európskej identity“. Existujú takisto aj mnohé iné ekonomické a politické dôvody, ktoré boli zmienené ako dôvod proti členstvu Turecka a hoci EÚ formálne začala vstupné rokovania s Ankarou v roku 2005, nie je isté či tieto budú vôbec niekedy viesť k plnému členstvu.

Veľa zástancov rozširovania argumentuje tým, že existujú rozsiahle väzby medzi Tureckom a Európskou históriou od Rímskej až po Osmanskú ríšu, a preto sa geografický argument používa ako zástupný dôvod pre neochotu prijať početné a chudobné obyvateľstvo Turecka, v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ, čo by viedlo k politickým ťažkostiam pri rokovaniach o budúcich rozpočtoch EÚ.

Hoci neeurópske krajiny nie sú považované za spôsobilé stať sa členmi, do určitej miery môžu byť voľne integrované s EÚ. Súčasným rámcom pre rozvoj užších vzťahov takýchto krajín s EÚ je  Barcelonský proces a Európska susedská politika.

Ďalším kritériom pre vstup je prijatie komunitárneho acquis: schopnosť prijať povinnosti členstva, vrátane plnenia cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. Každá budúca členská krajina EÚ musí uviesť svoju legislatívu do súladu s právnym systémom EÚ, tzv. acquis communautaire – komunitárne právo.

V príprave na každé prijatie nového člena je acquis rozdelené do samostatných kapitol, z ktorých každá sa týka inej oblasti. Pri proces piateho rozšírenia, ktoré sa zavŕši prijatím Rumunska a Bulharska (očakávané v roku 2007), bolo acquis rozdelené na 31 kapitol. Pre rozhovory s Chorvátskom a Tureckom boli rozdelené na 35 kapitol.

Pre súhlas Európskej rady s otvorením prístupových rokovaní je potrebné najmä splnenie politických kritérií. Rámec a nástroje pre prístupové rokovania vytvára predvstupová stratégia.

Jednou z podmienok ďalšieho rozširovania Únie je jej schopnosť prijať nové členské krajiny a naďalej efektívne fungovať.  Hoci koncept „absorpčnej kapacity“ doteraz nebol presne definovaný, zdá sa, že sa stane súčasťou Kodanských kritérií.

 

Europa: ScadPlus: Slovník: Prístupové kritériá

Luxemburské predsedníctvo:Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016. Prístupové kritériá

Komisia: Rozširovanie: Prístupový proces: Prístupové kritériá





(c)2006-2016 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies