Abecedný filter
Príbuzné heslá

Fond na ozdravenie bánk (rezolučný fond)

 

Ďalší pilier bankovej únie má zaviesť spoločné pravidlá proti úpadku bánk a pre zásahy v bankách s finančnými problémami v snahe prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a štátnymi rozpočtami. Cieľom je vyhnúť sa tomu, aby na záchranu bankového sektora bolo nutné použiť prostriedky daňových poplatníkov. Svoje problémy budú musieť riešiť samotné banky.

Hlavy štátov a vlád počas summitu Európskej rady 13. – 14. decembra 2012 vyzvali k prijatiu smernice o ozdravení bánk a riešení krízových situácií.

Ministri financií smernicu o riadení kríz v bankovom sektore (rezolučnú smernicu) schválili počas mimoriadneho zasadnutia v noci 26. júna 2013. Počíta s účasťou akcionárov, držiteľov dlhopisov a majiteľov negarantovaných vkladov na záchrane bánk. Smernica zavedie viacero nástrojov na riešene bankových kríz v troch štádiách – prevencia, skorá intervencia a rezolúcia.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. následne 10. júla 2013 predložila návrh mechanizmu riešenia krízových situácií. V rámci neho by ECB ako orgán dohľadu (pozri aj jednotný mechanizmus bankového dohľadu)Ústrednú rolu bude hrať Európska centrálna banka, ktorá bude koordinovať dohľad na všetkými bankami v eurozóne. Sústrediť sa bude najmä na 150 – 200 bánk eurozóny s aktívami presahujúcimi 30 miliárd eur (systémové banky), alebo ak predstavujúcimi viac ako pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny. ECB bude dohliadať na banky v súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu.   bola zodpovedná za identifikovanie banky z krajín bankovej únie s vážnymi ťažkosťami, ktoré treba riešiť.  

Komisia navrhuje vytvorenie jednotnej rady na riešenie krízových situácií, ktorú by okrem zástupcov ECB a Komisie tvorili predstavitelia vnútroštátnych orgánov štátov, kde má banka svoje hlavné sídlo, pobočky a/alebo dcérske spoločnosti. Pri analýze a vymedzení spôsobu riešenia krízovej situácie banky by mala rozsiahle právomoci.

Určovala by nástroje a rozhodovala či je nevyhnutné angažovanie jednotného rezolučného fondu. Ten by sprístupňoval strednodobú finančnú podporu pri reštrukturalizácií problémových bánk. Podľa návrhu by ho tvorili príspevky z bankového sektora, pričom by nahrádzal takéto vnútroštátne fondy krajín bankovej únie, tak ako to uvádza návrh smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Či a kedy s rezolučnou procedúrou začať by rozhodla Komisia, buď na základe odporúčania jednotnej rady alebo z vlastnej iniciatívy. „Z právnych dôvodov nie je možné, aby mala rada posledné slovo,“ vysvetľuje Komisia.

Vnútroštátne orgány riešenia krízových situácií by potom pod dohľadom jednotnej rady plán implementovali. V prípade, že by na národnej úrovni nedochádzalo k dodržiavaniu rozhodnutí rady, mohla by posielať vykonávacie príkazy priamo do problémových bánk.

Podľa predbežného plánu by sa mechanizmus mal začať uplatňovať od januára 2015, spolu so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Inštitúcie sa chcú dohodnúť do konca roka 2013.

Pred tým ako navrhnuté pravidlá nadobudnú účinnosť, budú sa krízové situácie riadiť na základe vnútroštátnych režimov s tým, že bankové straty sa budú viac deliť medzi akcionárov a veriteľov a nie medzi daňových poplatníkov.





(c)2006-2017 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies