Spoločná obchodná politika

Spoločná obchodná politika (SOP) je jednou z najvýznamnejších časti zahraničných vzťahov EÚ. Riadi obchod medzi členskými štátmi a obchod EÚ s tretími krajinami.

SOP je jedná z supranacionálnych politických oblastí a patrí výlučne do kompetenčnej sféry EÚ. Jej cieľom je rozvoj a liberalizácia svetového obchodu a tým podpora svetového blahobytu a zvlášť blahobytu štátov EÚ.

Základom SOP je článok 133 zmluvy EHS, podľa ktorého SOP je vytvorená jednotnými zásadami.

Vývoj

V zmluve o EHS (jedna z Rímskych zmlúv), sa v r. 1958 dohodli signatárske štáty na vytvorení spoločného trhu. Spoločný trh mal byť vytvorený ako colná únia, t.j. dôležité bolo zrušenie cla medzi členskými krajinami a tvorenie spoločnej colnej tarify. Vytvorenie colnej únie bolo dokončené v roku 1968. Od vtedy vystupuje EÚ, pokiaľ ide o obchodnú politiku, ako jeden aktér v medzinárodných organizáciách a rokovaniach.

Rozšírenie medzinárodného obchodu viedlo k tomu, že sa zo SOP stala jedna z najdôležitejších oblastí politiky EÚ. Rozšírením EÚ a prehĺbením vnútorného trhu sa z EÚ stál dôležitý aktér a partner v rámci svetového obchodu. Pri rokovaniach GATT (všeobecná dohoda o clách a obchode) v Tokiu 1973-1979 bola EÚ popri USA najdôležitejším partnerom pre rokovanie. Táto pozícia sa ešte posilnila, keď EÚ počas Uruguajského kola rokovaní (1986-1993) dokončila tvorbu vnútorného trhu. Napriek tomu sa SOP stala aj terčom kritiky. Dôvodom bola protekcionistická poľnohospodárska politika, ktorá protirečila cieľom zrušenia obchodných bariér a liberalizácii svetového obchodu.

Uzavretím mnohých biregionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd sa EÚ rozvíjala smerom k najväčšej svetovej obchodnej veľmoci.

Nástroje

Na usporiadanie SOP vyvíjala EÚ časom rôzne nástroje:

• Spoločná colná tarifa - je jadrom colnej únie. EÚ postupuje spoločnú jednotnú colnú sadzbu pre dovoz tovaru z tretích krajín. Colná sadzba je nezávislá od toho, ktorá krajina je príjemca tovaru. SOP preto predstavuje spoločnú preferenciu pre európske tovary.
• Pôvodne bola spoločná colná sadzba aritmetickým priemerom z národných colných taríf, ktoré platili v roku 1957. Odhliadnuc od mnohých zmien, na základnom princípe sa nič nezmenilo.
• Obrana obchodu: EÚ si vytvorila nástroje na obranu domácich trhov. Opatrenia sú v súlade s pravidlami WTO (Svetová obchodná organizácia).
• Antidumpingové clo - v prípade dumpingu, ktorý dokázateľne škodí európskemu trhu, môže EÚ uplatniť antidumpingové clo na tieto tovary.
• Trestné clo: EÚ môže uplatňovať trestné clá na tovary tretích krajín, ktoré subvencujú ich tovary, aby ich mohli dovážať za umelo lacnejšie ceny. V roku 2004 uplatnila EÚ prvý raz trestné clá na americký tovar.
• Obmedzenie dovozu: EÚ môže obmedziť dovoz jednotlivého tovaru. Musí však dokázať, že dovozy daného tvaru sa v krátkej dobe tak zvýšili, že to spôsobilo domácim výrobcom  škody. Prijaté opatrenia nesmú byť diskriminačné, to znamená, že opatrenie musí platiť pre všetky dovozy tohto tovaru bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzajú.

Preferenčné dohody a multilaterálne rokovania

EÚ udržiava s mnohými krajinami alebo so skupinami krajín „preferenčné vzťahy“. Preferenčnými obchodnými dohodami poskytuje EÚ výhodné obchodné podmienky. K dôležitým dohodám patria:

• Dohody z Lomi s takzvanými AKP-štátmi (štáty africko-karibsko-pacifickej oblasti)
• Dohody so štátmi  Stredomoria
• Európske dohody so stredo- a východoeurópskymi štátmi
• Dohoda o Európskom hospodárskom priestore, podpísaná s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom;

Najväčšia časť zahraničných obchodných vzťahov EÚ zodpovedá dohodám dojednaným v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

Aktéri

Európska komisia, respektíve Generálne riaditeľstvo Generálne riaditeľstvá sú administratívnym a technickým aparátom Európskej komisie. Štruktúra DG predstavuje pomerne rozsiahlu časť európskej administratívy. Členenie DG pripomína do veľkej miery členenie vládnych úradov. pre zahraničný obchod Európskej Komisie nesie zodpovednosť za SOP. Generálne riaditeľstvo sa skladá z šiestich rôznych riaditeľstiev. Tu sa vypracúvajú návrhy na zmenu colných sadzieb, na uzavretie obchodných dohôd alebo zavedenie obchodopolitických obranných opatrení.

Rada EÚ - je v rámci SOP rozhodujúcim orgánom. Ako pri všeobecných záležitostiach sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou o návrhoch Komisie.

Komitét 133 - je výborom, ktorý podporuje Komisiu pri rokovaniach o dohodách s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Je povolaný Radou a sa skladá z viacerých podvýborov, postavajúce z národných expertov na jednotlivé časti obchodnej politiky.

Európsky parlament – jeho vplyv je veľmi obmedzený. Súhlas parlamentu sa vyžaduje len vo veľmi dôležitých záležitostiach.

WTO (Svetová obchodná organizácia) - je najdôležitejšou inštitúciou svetového obchodu. Nariadenia WTO tvoria rámec, v ktorom vedie EÚ rokovania o záležitostiach týkajúce sa svetového obchodu s tretími krajinami.

<http://europa.eu/scadplus/glossary/commercial_policy_en.htm>

<http://www.vasaeuropa.sk/index.php?z=185&pismeno=Spoj245>

<http://europa.eu/scadplus/leg/en/s05020.htm>