Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) bola založená Maastrichtskou zmluvou a tvorí druhý pilier Európskej únie. Medzivládna kooperácia definuje SZBP ako rámec pre spoluprácu členov EÚ v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

História

Idea spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky existovala už v 50-ych rokoch. Plánované Európske obranné spoločenstvo Európske obranné spoločenstvo znamenalo pokus o vytvorenie spoločnej európskej armády.(EOS) však zlyhalo na francúzskom národnom zhromaždení. Prvý úspech v tejto oblasti nastal až 1970 inštitucionalizáciou Európskej politickej spolupráce (EPS). Jednotným európskym aktom z roku 1986 sa stala EPS pevnou inštitúciou ES a bola rozšírená na všetké zahraničnopolitické otázky všeobecného záujmu. Rozhodnutia v EPS však boli bez akejkoľvek záväznosti.

Na základe toho zmluvou o Európskej únie vznikla SZBP, ktorá bola v hlave V zakotvená ako druhý pilier EÚ.

Ciele SZBP

Zmluva o Európskej Únii formuluje nasledovné ciele:

• chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy a nezávislosť únie 
• posilňovať bezpečnosť únie a jej členských štátov vo všetkých smeroch 
• zachovať mier a posilniť medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami charty OSN, ako aj  zásadami helsinského Záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty,
• podporovať medzinárodnú spoluprácu, 
• rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovať ľudské práva a základné slobody.

Nástroje SZBP

Spoločné stanoviská: Členské krajiny vedú samostatnú politiku, ktorá však musí byť v súlade so spoločným stanoviskom EÚ k nejakej špecifickej téme.

Spoločné akcie: V rámci SZBP môžu členské štáty zrealizovať operatívne opatrenia.

Spoločná stratégia (od Amsterdamskej zmluvy): Európska rada môže stanoviť spoločné stratégie jednomyseľnou väčšinou v oblastiach dôležitých spoločných záujmov členských štátov. Spoločné stratégie stanovia ciele, dobu trvania a prostriedky, ktoré dá k dispozícii únia a členské štáty.

Realizácia cieľov, najmä tých v súvislosti s bezpečnosťou a obranou, vyžaduje vojenské a civilné schopnosti. Preto sa, ako súčasť SZBP, vypracovala Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP), ktorá má umožniť vybudovanie vojenských a civilných schopností, ktorých nasadenie v rámci Peterburgských úloh a ďalších prispieva k udržaniu mieru a medzinárodnej bezpečnosti v súlade s chartou OSN.  

Proces rozhodovania

Pretože SZBP je medzivládny pilier, prijatie rozhodnutia vyžaduje hlavne jednomyseľnosť.Ak hlasovanie vyžaduje jednomyseľnosť, musí na schválenie objektu hlasovania súhlasiť každý oprávnený hlasujúci.   Členovia majú však možnosť konštruktívneho zdržania sa. To znamená, že jeho zdržanie sa neblokuje prijatie rozhodnutia, ale že ticho akceptuje rozhodnutie EÚ a uzná ho pre seba ako zaviazané. Konštruktívne zdržanie sa Konštruktívne zdržanie sa umožňuje zdržať sa bez toho, aby sa blokovalo rozhodnutie jednomyseľnosťou. je len vtedy možné, keď sa zdrží menej ako jedna tretina v rade.

V troch prípadoch stačí kvalifikovaná väčšina:Kvalifikovaná väčšina je dosiahnutá vtedy, keď objekt hlasovania podporí vopred určená nadpolovičná väčšina hlasov.

• Prijatie rozhodnutia o realizácii spoločnej stratégie, ktorá bola predtým zaručená Európskou radou
• Prijatie všetkých rozhodnutí o realizácii spoločných akcií alebo spoločných stanovísk, ktoré boli predtým prijaté Radou EÚ
• Bližšia spolupráca pri realizácii spoločných akcií alebo spoločného stanoviska v záležitostiach bez vojenských alebo obrannopolitických následkov

Pre rozhodnutia, ktoré vyžiadajú kvalifikovanú väčšinu existuje však klauzula bezpečnosti. Jednotliví členovia môžu premeniť kvalifikovanú väčšinu do jednomyseľnej, keď majú dôležité dôvody. Štát, ktorého sa to týka, musí predniesť svoje dôvody v rade EÚ, ktorá hlasuje o zmene potrebnej väčšiny pre prijatie rozhodnutia v Európskej rade. Prijatie zmeny vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.

Tvár SZBP

Od Amsterdamskej zmluvy má generálny tajomník rady EÚ funkciu Vysokého predstaviteľa SZBP, ktorý tvorí tvár SZBP. Vysoký zástupca má nasledujúce úlohy:

• Podporuje Radu EÚ v záležitostiach SZBP formuláciou, prípravou a realizáciou politických rozhodnutí.
• Vedie dialógy s tretími krajinami v mene rady, aby zaručil vyššiu transparenciu a koherenciu SZBP.

Ako súčasť trojky, ktorá sa skladá z ministra zahraničných veci aktuálnej predsedníckej krajiny EÚ, z Vysokého predstaviteľa SZBP a z komisára, ktorý je zodpovedný v zahraničných záležitostiach, podporuje reprezentáciu SZBP a realizáciu ich úloh.

Zmluva o Ústave pre Európu mala uviesť ako tvár SZBP ministra zahraničných vecí.

<http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/r00001.htm>

<http://en.wikipedia.org/wiki/Common_Foreign_and_Security_Policy>