Subsidiarita

Subsidiarita Subsidiarita je politický princíp, podľa ktorého sa politické rozhodnutie má prijímať čo najbližšie pri občanovi. Politické rozhodovanie sa tak posúva z nižšej na vyššiu úroveň len v prípade, že je to nevyhnutné z pohľadu efektívnosti.(z lat.: subsidium = pomoc, podpora, posila, záloha) je politický princíp, podľa ktorého sa politické rozhodnutie má prijímať čo najbližšie pri občanovi. Politické rozhodovanie sa tak posúva z nižšej na vyššiu úroveň len v prípade, že je to nevyhnutné z pohľadu efektívnosti.

Princíp subsidiarity je v niektorých demokraciách zakotvené v ústave, od Maastrichtstkej zmluvy z roku 1993 aj pevnou súčasťou Európskeho spoločenstva (ES). V článku 5 Maastrichtskej zmluvy sa píše:“ V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja spoločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva.“ Princíp prevzala aj Zmluva o ústave pre Európu (článok I-11, ods. 3)

Princíp subsidiarity pochádza z katolíckej sociálnej náuky. Vychádza z interpretácia učenia Aristotela, rozvíjal ho Tomáš Akvinský. Papež Pius XI v encyklike Quadragesimo anno z roku 1931 charakterizuje subsidiaritu známou formulou: „Nie je dovolené odňať jednotlivcom a zveriť spoločenstvu to, čo môže vykonať vlastnými silami a vlastnou usilovnosťou. Súčasne je nesprávne preniesť na vyššie a väčšie spoločenstvá to, čo sa dá realizovať v menších a nižšie postavených spoločenstvách. Všetko toto znamená škodu a narúša spoločenský poriadok. Akákoľvek činnosť každej spoločnosti je svojou podstatou a povahou subsidiárna; má napomáhať členom spoločenského združenia, a nie ich zničiť a pohltiť.“