Subsidiarita

Subsidiarita (z lat.: subsidium = pomoc, podpora, posila, záloha) je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.

Pritom je ďalšia vyššia úroveň zaviazaná k pomoci, ak je menšia úroveň preťažovaná.

Princíp subsidiarity je v niektorých demokraciách zakotvený v ústave a od Maastrichtskej zmluvy z roku 1993 je aj pevnou súčasťou Európskeho spoločenstva (ES). V Maastrichtskej zmluve sa píše:“ V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja spoločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva.“ Princíp prevzali do zmluvy o Európskej únii (Preambula, č. B, 3b) a do zmluvy o ústave pre Európu (č. I-11, ods. 3)

Princíp subsidiarity pochádza z katolíckej sociálnej náuky. Vychádza od Aristoteles a rozvíjal ho Tomáš Akvinský. Pápež Pius XI v jeho sociálnej encyklike Quadragesimo anno z roku 1931 zredukoval subsidiaritu na známu formulu: „Nie je dovolené odňať jednotlivcom a zveriť spoločenstvu to, čo môže vykonať vlastnými silami a vlastnou usilovnosťou. Súčasne je nesprávne preniesť na vyššie a väčšie spoločenstvá to, čo sa dá realizovať v menších a nižšie postavených spoločenstvách. Všetko toto znamená škodu a narúša spoločenský poriadok. Akákoľvek činnosť každej spoločnosti je svojou podstatou a povahou subsidiárna; má napomáhať členom spoločenského združenia, a nie ich zničiť a pohltiť.“