Abecedný filter

Teórie európskej integrácie

Integráciu ako takú možno chápať ako proces postupného vzdávania sa časti právomocí a suverenity národného štátu v prospech spoločných inštitúcií a orgánov, ktoré majú zabezpečiť výkon práv a zavedenie nových politík.

Najvplyvnejšími teóriami európskej integrácie sa stali neofunkcionalizmus a medzivládny prístup (intergovernmentalizmus).

Neofunkcionalizmus

Teoretické základy neofunkcionalizmu vychádzajú z teórie funkcionalizmu, konkrétne z práce Davida Mitranyho. Aby sa predišlo vojenským konfliktom, navrhol Mitrany vznik oddelených medzinárodných agentúr, ktoré by spravovali určitú špecifickú oblasť. Tieto agentúry mali fungovať na rôznych úrovniach a cieľom ich existencie malo byť vytvorenie sietí vzťahov, nie nového mocenského centra.

Namiesto pokusov koordinovať významné oblasti, akými sú ekonomická a obranná politika, funkcionalisti sa rozhodli postupovať tzv. obchvatom, akýmsi nepriamym dosahovaním zmieru. A tak presadzovali integráciu v relatívne nekontroverzných sférach: poštové služby, špecifické oblasti priemyslu, alebo navrhovali zosúladenie technických parametrov. V tomto zmysle možno „otcov“ Európy Roberta Schumana a Jeana Monneta považovať za funkcionalistov z dôvodu, že boli stúpencami integrácie v špecifickej oblasti uhoľného a oceliarskeho priemyslu.

Neofunkcionalizmus sa od funkcionalizmu odlišuje najmä tým, že kladie dôraz najmä na neštátnych aktérov, ako sú záujmové skupiny, nové inštitúcie, atď. Ťažiskom neofunkcionalizmu je tvrdenie, že integrácia v jednom sektore vytvára tlak na integráciu aj v iných, s ním funkčne previazaných sektoroch, a preto je nevyhnutné neustále integráciu rozširovať. Integrácia je teda vo svojej podstate spojená s efektom prelievania (spillover); pre teoretikov neofunkcionalizmu boli spočiatku dôležité dva typy prelievania, a to funkcionálne a politické. Keďže moderné ekonomiky pozostávajú z navzájom poprepájaných častí, logika funkcionálneho prelievania hovorí, že integrácia jedného funkcionálneho sektora ekonomiky členského štátu povedie vďaka tejto prepojenosti k integrácii iných sektorov. Politické prelievanie Integrácia má expanzívny charakter, pretože integrácia v jednej oblasti postupne vedie k integrácii v ďalších. znamená vytváranie politického tlaku na rozširovanie integrácie v rámci štátov, ktorých sa to týka. Záujmové skupiny vyvíjajú nátlak na nového aktéra nadnárodnej úrovne.

Neofunkcionalizmus predpokladal vznik supranacionálneho štátu.

Členským štátom, alebo vládam je vyčlenená akási pasívna úloha: sú tu preto, aby napĺňali ambície rôznych častí spoločnosti. Záujmové skupiny zistiac, že ich sektor je brzdený neintegráciou v iných sektoroch, alebo naopak spozorujúc, úspešnú integráciu mimo ich vlastného sektora, začnú presadzovať integráciu.

Teória neofunkcionalizmu sa dá aplikovať na stav európskej integrácie do 70. rokov, kedy sa procesy dočasne zastavili. Efekt prelievania sa ukázal ako nedostatočný. Neofunkcionalizmus nedokázal vysvetliť stagnáciu integračného procesu, a preto bol až do 80. rokov opustený.

 

Medzivládny prístup (Intergovernmentalizmus)  

Medzivládny prístup je druhou významnou teóriou európskej integrácie. Snaží sa vysvetliť stagnáciu integrácie, pričom EÚ považuje za rovnocennú, a nie nadradenú, národným štátom. Integrácia napreduje len do tej miery, do akej si to želajú vlády jednotlivých štátov. Pokiaľ sa kompetencie nadnárodných orgánov zvyšujú, je to len výsledok želania národných vlád, pretože to z nejakého dôvodu pokladajú za prospešné.

Procesy európskej integrácie stagnovali v 70. a začiatkom 80. rokov preto, lebo členské štáty boli príliš zaujaté vlastnou suverenitou. Iba v prípadoch, keď sa politické preferencie zhodujú, urobia sa kroky k ďalšej integrácii. Otázkou zostáva, prečo sa v určitej dobe politické preferencie zhodujú. Každé kolo integrácie so sebou prináša protekcionizmus v tých oblastiach, ktoré sú s ním spojené a až vtedy, ak je rivalita medzi štátmi v tejto „chránenej“ oblasti považovaná za kontraproduktívnu, hľadá sa riešenie situácie na úrovni ES/EÚ, a zvyčajne prichádza nové kolo integrácie. Stagnácia a pokrok sa v procesoch integrácie striedajú.

 

 

 

Neofunkcionalizmus - http://en.wikipedia.org/wiki/Neofunctionalism

Medzivládny prístup - http://en.wikipedia.org/wiki/Intergovernmentalism





(c)2006-2017 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies