Symboly EÚ


Ústavná zmluva menuje v článku I-8 nasledujúce symboly Európskej únie:


 
Európska vlajka
Európska vlajka má kruh dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí. Vlajka je symbolom európskej jednoty a identity. Kruh zlatých hviezd symbolizuje solidaritu a harmóniu medzi občanmi Európy, dvanásť hviezd však nezodpovedá počtu členských krajín a preto nezávisí ani od rozširovania EÚ. Číslo dvanásť symbolizuje dokonalosť, celistvosť a idéal jednoty a pripominá aj počet mesiacov a ciferník. Číslo dvanásť má síce aj religiózny výzam (12 synov Jakuba, 12 apoštolov, 12 kmeňov Izraelu), je však otázke, či ten hral pri voľbe nejakú rolu. Modrá farba prípomína nebo a predstavuje slobodu.

Dejiny európskej vlajky 
Rada Európy hľadala od roku 1949 vhodný symbol pre zrastujúcu sa Európu. Získali viac ako 100 návrhov, z ktorých Generálny sekretáriat predložil na diskusiu desať. Medzi nimi boli:
V roku 1950 Richard Nikolaus Graf von Coudenhove-Kalergi navrhol európsku vlaku s červeným krížom na zlatom kruhu na modrom pozadí. Bola to vlajka Paneurópskeho hnutia. Turecko však tento návrh odmietlo.


Duncan Sandys, zať Winstona Churchilla, navrhol veľké zelené “E” na bielom pozadí. Návrh bol odmietnutý, lebo písmenu bolo prisudzovaná príliš malá spojitosť s myšlienkou európskej jednoty. Pomešníci nazývali návrh "spodky Churchilla " - kvôli podobe s týmto kusom šatstva pri inverznom pohľade.

Výbor politikov navrhol vlajku s ôsmymi striebornými kruhmi na modrom pozadí. Opierala sa na olympskú vlajku, pre kritikov však príliš pripomínala kruh plný núl, alebo čiselník telefónu.


Carl Weidl Raymon navrhol vlajku s jednou zlatou hviezdou na modrom pozadí. Navrh bol odmietnutý predovšetkým preto, lebo veľmi sa podobal na vtedajšiu vlajku Konga.


V roku 1955 sa členovia Rady Európy konečne dohodli na vlajke s päťnástmi zlatými hviezdami na modrom pozadí, ktoré mali reprezentovať 15 členov rady Európy. Navrhol ju veducí dizajnér Arthur Eisenmenger. Nemecko však číslo päťnásť odmietlo, lebo tým by symbolicky akceptovalo Sársko (terajšia najmenšia spolková krajina bola vtedy autonómna) ako suverénny štát. Štrnásť hviezd zas odmietlo Saarsko, pretože vtedy ešte existovali silné tendencie k samostanosti. Trinásť bolo považované za nešťastné číslo.
Rada Európy sa nakoniec, po dlhých diskusiach, dohodla prijať vlajku s dvanástmi zlatými hviezdami. Európsky parlament prevzal tú vlajku v roku 1983 a od roku 1985 je vlajka oficiálnym znakom Európskej únie, ktorá sa vtedy ešte nazývala Európske spoločenstvá. Schválili ju všetky hlavy štátov a vlád. Od roku 1986 začali tento znak používať všetky európske inštitúcie. Komisia je ale jediná inštitucia, ktorá ho používa výlučne. Všetky ostatné majú vlastné symboly, ktoré však obsahujú prvky európskej vlajky.

Európska hymna
Európska hymna je melódiu "Ódy na radosť ". Skomponoval ju v roku 1823 Ludwig van Beethoven ako zaverčnú časť Deviatej symfónie, zhudobnenie básne “Ode an die Freude” od Friedricha Schillera. Van Beethoven z nej použil prvú a tretiu strofu a časti z druhej a štvrtej. V tejto básni, napisanej v roku 1785, vyjadruje Schiller svoju idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Schiller opisuje ideál spoločnosti rovnoprávnych ľudi, ktorí sú spájaní radosťou a priateľstvom.

Richard Nikolaus Graf von Coudenhove-Kalergi navrhol Rade Európy v roku 1955 “Ódu na radosť” ako oficiálnu hymnu EÚ. Na rozdiel od návrhu európskúej vlajky tentoraz uspel. Medzi predloženými no odmietnutými návrhmi bolo aj Eurovision Te Deum. Od roku 1972 je “Óda na radosť” oficialnou hymnou Rady Európy a od 1985 oficiálnou hymnou Európskej únie.
Rada Európy požiadala svetoznámeho dirigenta Herberta von Karajna o tri hudobné úpravy spomínanej skladby: pre klavír, pre dychové nástroje a pre symfonický orchester.
Eurohymna je bez textu, aby sa neuprednostňovalo nijaký jazyk. V univerzálnom jazyku hudby vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné ideály pre celú Európu.
Hymna EÚ nenahrádza štátne hymny jednotlivých členských krajín, ale je oslavou hodnôt, ktoré sú vlastné všetkým európskym štátom, a oslavou hesla EÚ “zjednotení v rozmanitosti.”

Európske heslo
Európske heslo znie “Zjednotení v rozmanitosti”. V roku 2000 bolo vybraté súťažou medzi žiakmi z vtedajších päťnástich členských krajín.
Medzi návrhmi, ktoré vypadli až v poslednom kole, napríklad boli:

Nakoniec bolo vybraté heslo “Jednota v rozmanitosti”, krátko nato pozmenené na “Zjednotení v rozmanitosti”. Motto je prvýkrát spomenuté v Zmluve o ústave pre Európu, ktorá však nie je schválená. Významom motta je, že prostredníctvom EÚ sú Európania zjednotení v spoločnom úsilí o mier a prosperitu a množstvo rozdielnych kultúr, tradícií a jazykov v Európe je pozitívnym prínosom pre kontinent.

Deň Európy
Deň Európy, 9.máj, pripomína “Schumanovu deklaráciu”, ktorá je považovaná za začiatok budovania Európskej únie. O určení Dňa Európy na 9. máj bolo rozhodnuté na schôdzke v Mailande v roku 1985. Od 1986 sa Deň Európy každoročne oslavuje vo všektých členských krajnách.
Deň Európy je príležitosťou pre aktivity a oslavy, ktoré približujú Európsku úniu občanom a vzájomne zbližujú národy Únie.
Robert SchumanRobert Schuman bol v 1948 – 1952 francúzskym ministrom zahraničných vecí. Spolu so skupinou okolo Jeana Monneta vypracoval „Schumanov plán“, ktorý predstavil medzinárodnej tlači 9. mája 1950 v Salon de l´Horloge des Quai d´Orsay v Paríži. Táto konferencia je znamá ako „Schumanová deklarácia“.
V deklarácie navrhol zlúčenie francúzskej a nemeckej produkcie uhlia a ocele. V Deklarácii sa doslovne uvádza:“Navrhuje [francúzska vláda], aby sa celá francúzska a nemecká výroba uhlia a ocele podriadila spoločnému Vysokému úradu, ako organizácii otvorenej pre účasť ďalších krajín Európy. Spoločné využívanie výroby uhlia a ocele by malo okamžite zaistiť spoločné základy pre hospodársky rozvoj ako prvý krok k federalizácii Európy a zmeniť osudy oblastí už dlho zasvätených výrobe prostriedkov na vedenie vojen, ktorých boli ustavičnými obeťami. Takto nastolená solidarita vo výrobe učiní úplne očividným, že akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stane nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou.“
Podľa Schumana bolo vytvorenie organizovanej Európy nevyhnutné na zachovanie mierových vzťahov. Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), t.j. zlúčenie a nezávislá kontrola ťažkého priemyslu, ktorý bol podstatný pre vojenskú výrobu, bolo prvým krokom a preto začiatok budovania toho, čo dnes nazývame Európsku úniu.

Euro
V Zmluve o ústave pre Európu je ako symbol Európskej únie uvedená aj spoločná mena, euro.
V roku 1997 zaviedla Európska komisia znak Eura ako symbol spoločnej meny.
Navrhol ho ešte v  roku 1974 vtedajší veducí dizajnér Euróspkeho spoločenstva Arthur Eisenmenger. Dve vodorovné čiari v strede symbolizujú stabilitu Eura a európskeho hospodárskeho priestoru. Zaroveň pripomína grécky znak epsilon a tým antickú Európu ako jeden zo zdrojov súčasnej európskej civilizácie.
Meno Euro navrhol vtedajší nemecký minister financií Theodor Waigel v roku 1995 v Európskej rade. Iné navrhnuté názvy boli: Európsky frank, Európska koruna, Európsky gulden a ECU (stará zúčtovacia mena).
Euromince znázorňujú európske motto „zjednotení v rozmanitosti“. Predné strany sú všetky rovnaké, zadné strany sú v každej krajine individuálne.
Na Eurobankovkách sú na prednej strane okná a na zadnej strane mosty. Mosty symbolizujú spolupatričnosť európskych štátov. Okná symbolizujú slobodu a perspektívy.
Stavebné diela na bankovkách sú fiktívné a reflektujú tému „vek a stavebné slohy“, ktorá rozličnými umeleckými slohmi symbolizuje spoločné dejiny Európy.

Linky
http://europa.eu/abc/symbols/index_sk.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/European_symbols
http://publications.eu.int/code/en/en-5000200.htm



(c) 2006-2017 www.EUROPSKAUNIA.sk. Všetky práva vyhradené.