Schengenska dohoda

Obsah a dejiny
Schengenská dohoda má svoje meno po luxemburgskom meste Schengen, kde 14. júna 1985 Francúzko, Nemecko a štáty Beneluxu podpisali dohodu, v ktorej sa dohodli postupne zrušiť kontroly osôb na ich spoločných hraniciach (Schengen I) a zároveň posilniť vonkajšiu hranicu. Dopĺňajúca dohoda, podrobný postup a pravidlá krokov boli prijaté ako Vykonávací dohovor Schengenskej dohode (Schengen II, známe ako Schengenská dohoda) 19.júna 1990.
Najdôležitejšími bodmi sú:


Dohoda vstúpila do platnosti už v septembri 1993. Francúzsko a Nemecko však nestihili splniť predpoklady pre zrušenie vnútornej hranice, ktoré boli obsiahnuté v spoločnom vyhlasení pripojenom k zaverečnému aktu. Schengenská dohoda preto bola zrealizovaná až v 26. marca 1995. Hraničné kontroly medzi členskými štátmi Schengenského priestoru teda naozaj zmizli až v roku 1995.
V Amsterdamskej zmluve (Protokol B) sa v roku 1997 signatárske štáty dohodli na integrovaní Schengenskej dohody do práva Európskej únie. Dohoda sa tým stala súčasťou Amsterdamskej zmluvy, zrealizovalo sa to prvého mája 1999. Budúce nové členské krajiny Európskej únie sa tak mali zároveň stať súčasťou Schengenského priestoru. Nedeje sa to však automaticky - pristúpenie k schengenskej dohode sa deje až vtedy, keď krajiny splnia podmienky dohody.
Členské krajiny
Do roku 1996 postupne vstúpili do Schengenského priestoru ďalšie členské krajiny EÚ, ale vždy trvalo niekoľko rokov, pokiaľ splnili predpoklady na zrušenie hraničných kontrol:

Do Schengenu však vstúpili aj nečlenské krajiny Európskej únie: Nórsko  v rokoch 1996/2001 a Island (v 1996/2001). Obe krajiny tvoria spolu so Švédskom, Dánskom a Fínskom od roku 1954 Severskú pasovú úniu, preto bol vich vstup do Schengenu pomerne samozrejmý. Podobne to platí pre Grónsko a Faerské ostrovy, ktoré sú autonómnymi časťami Dánska.
Veľká Britania a Írsko nie sú členovia Schengenu. Umožnila im to trvalá výnimka, ktorú si tieto dva štáty vyjednali pri podpise Amsterdamskej zmluvy. Hlavnou prinčinou neochoty Veľkej Británie pristupiť je, že britskí občania nie sú povinní vlastniť nejaký osobný doklad, ak nechcú napríklad vycestovať alebo vlastniť auto. Pristupením k Schengenu by sa vlastníctvo dokladu stalo povinnosťou. Írsko má s Veľkou Britániou obdobný hraničný systém ako štáty Schengenu medzi sebou, preto sa rozhodlo tiež nepričleniť.
Nové členské krajiny so vstupom do EÚ automaticky pristúpili k Schengenu, fakticky sa to zrealizuje (vrátane zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach) pravdepodobne až v roku 2009 (pôvodný termín jeseň 2007 bol odložený kvôli technickej nepripravenosti SIS II). V roku 2009 sa tiež zrealizuje aj pristúpenie Švajčiarska (ktoré vstúpilo v roku 2004), to sa tak stane ďalším členom Schengenu, ktorý nie je členom Európskej únie.
Schengenský informačný systém - SIS
Schengenský informačný systém (SIS I) bol vytvorený s cieľom posilnenia vonkajších hraníc Schengenského priestoru, a tým zabezpečenia vnútornej  bezpečnosti. Je databázou prepájajúcou domáce informačné databázy o niektorých skupinách osôb alebo vecí (hľadané osoby a pod.). Informácie v SIS I umožňujú rovnako účinné hraničné kontroly v celom schengenskom priestore, uľahčujú medzinárodnú policajnú spoluprácu, a sú dostupné na každej hraničnej kontrole.
Technickým vylepšením je pripravovaná druhá generácia SIS (SIS II). Rozširuje množstvo prepojených databáz, čím umožňuje efektívnejšie zadržanie hľadaných osôb a vecí na hraniciach, a vytvára technickú možnosť pripojenia nových členských krajín k systému.
Prechod z SIS I na SIS II sa mal odohrať v roku 2007, technické komplikácie ho však odsúvajú o približne dva roky.
http://cs.wikipedia.org/wiki/Schengensk%C3%BD_prostor
http://www.vasaeuropa.sk/index.php?z=185&pismeno=S#poj219


(c) 2006-2017 www.EUROPSKAUNIA.sk. Všetky práva vyhradené.