Abecedný filter
Štruktúra hesiel
Súvisiaca anketa

























































































































































































Koncept trvalo udržateľného rozvoja hovorí o spôsobe ekonomického rastu, ktorý pokrýva potreby spoločnosti vytváraním podmienok blahobytu v krátkodobom, strednodobom, no najmä dlhodobom horizonte.
Koncept stojí na predpoklade, že rozvoj musí napĺňať dnešné potreby bez toho, aby boli ohrozené možnosti pokračujúceho rastu pre ďalšie generácie (napríklad vyčerpaním neobnoviteľných zdrojov bez nájdenia alternatív, zničením ekosystémov nutných pre život, spustením zmien prírodných podmienok, ktoré výrazne skomplikujú možnosti prežitia človeka ako biologického druhu a pod.).
Legislatívne ukotvenie
V roku 1983 vytvorila OSN Svetovú komisiu pre životné prostredie a rozvoj s cieľom „zlepšiť blahobyt v krátkodobom horizonte bez ohrozenia miestneho a globálneho životného prostredia v dlhodobom horizonte“. Komisii predsedal nórsky premiér Gro Harlem Brundtland. V roku 1987 uverejnila „Bruntladovu správu“, na základe jej záverov sa rozbehli ďalšie aktivity na úrovni OSN.
Princíp integrácie environmentálneho aspektu do tvorby a realizácie politík, čo je nevyhnutná podmienka dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja, bol potvrdený v Maastrichtskej zmluve.
Základy pre vytvorenie plánu EÚ na túto integráciu položil summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.EÚ v Cardiffe (1998). Na základe jeho záverov predložila Komisia sériu oznámení o integrácii prvku ochrany životného prostredia do oblasti dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, vnútorného trhu, rozvoja, priemyslu, rybárstva, ako aj hospodárskej politiky. Stratégie integrácie environmentálneho hľadiska do jednotlivých oblastí predložili aj niektoré konfigurácie Rady.
Stratégia trvalo udržateľného rozvoja
V máji 2001 bola prijatá Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Externú dimenziu získala v 2002, keď Komisia prijala globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj.
Cieľom Stratégie je zabezpečiť vysokú úroveň environmentálnej ochrany, sociálnej spravodlivosti a kohézie, ekonomickej prosperity a aktívna celosvetové podpora trvalo udržateľného rozvoja. Medzi týmito kľúčovými väzbami existujú mnohé prepojenia – využívanie obnoviteľných zdrojov energie a klimatické zmeny, klimatické zmeny a chudoba, chudoba a používanie environmentálne citlivých technológií a postupov...
V auguste až septembri 2002 sa v Johannesburgu konal Svetový summit trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom boli prijaté záväzky, pracovné programy a časové plány vo viacerých oblastiach ochrany životného prostredia. EÚ sa zaviazala k splneniu ešte ambicióznejších cieľov, než ostatní účastníci.
Komisia, ktorá nastúpila pod vedením J. M. Barrosa v novembri 2004 sa rozhodla revidovať Stratégiu trvalo udržateľného rozvoja aby reflektovala zmeny, ktoré nastali po roku 2001.
Meranie trvalo udržateľného rozvoja
Pre meranie pokroku pri napĺňaní stratégie boli stanovené Indikátory trvalo udržateľného rozvoja. V zhode so zameraním stratégie a šírkou pojmu „trvalo udržateľný rozvoj“ nepokrývajú len otázky životného prostredia, ale aj udržateľnosti ekonomického rastu a sociálnej kohézie. Indikátory sú rozdelené do siedmych tematických okruhov, tie sa delia na témy a oblasti záujmu.
Úroveň indikátora | Hierarchický rámec | Cieľ | Cieľová skupina |
Úroveň 1 | Témy | Hlavné indikátory pre počiatočnú analýzu politiky, monitorovanie pokroku v dosahovaní cieľov. | Vysoko postavení rozhodovatelia, široká verejnosť. |
Úroveň 2 | Podtémy | Hodnotenie kľúčových oblastí politiky a detailnejší monitoring pokroku pri dosahovaní hlavných cieľov. | Rozhodovatelia a široká verejnosť. |
Úroveň 3 | Oblasti záujmu (špeciálne otázky s témami a opatreniami implementujúcimi hlavné ciele) | Ďalšia analýza politík a lepšie porozumenie trendov a komplexnosti otázok spojených s témami, či vzájomné prepojenie medzi témami v rámci. | Určené pre expertnejšiu komunitu, napríklad akademikov. |
Indikátory:
Téma | Úroveň 1 | Podtémy do ktorých sú zaradené indikátory v úroveni 2 a 3 |
Ekonomický rozvoj | Rast HDP na hlavu | Investície Konkurencieschopnosť Zamestnanosť |
Chudoba a sociálna exklúzia | Miera ohrozenosti chudobou po sociálnych transferoch | Monetárna chudoba Prístup k trhu práce Iné aspekty sociálnej vylúčenosti |
Starnutie obyvateľstva | Súčasná a projektovaná miera závislosti v staršom veku | Adekvátnosť penzií Demografické zmeny Stabilita verejných financií |
Verejné zdravie | Pravdepodobné dožitie pri narodení | Ochrana ľudského zdravia a životný štýl Bezpečnosť a kvalita potravín Manažment chemikálií Zdravotné riziká spôsobená environmentálnymi podmienkami |
Klimatické zmeny a energia | Celkové emisie skleníkových plynov Celková domáca spotreba energie podľa zdrojov | Klimatické zmeny Energia |
Vzory výroby a spotreby | Domáca spotreba surovín | Ekologická efektivita Vzory spotreby Poľnohospodárstvo Sociálna zodpovednosť |
Riadenie prírodných zdrojov | Populačné trendy chovaných vtákov Výlov rýb mimo bezpečný biologický limit | Biodiverzita (žiadne indikátory zatiaľ nie sú k dispozícii) Morské ekosystémy Zdroje sladkej vody Využitie pôdy |
Doprava | Celková spotreba energie dopravou | Rast dopravy Cena dopravy (žiadne indikátory zatiaľ nie sú k dispozícii) Sociálne a environmentálne dopady dopravy |
Dobré vládnutie | Miera dôvery občanov voči inštitúciám EÚ | Koherentnosť politiky Verejná účasť |
Globálne partnerstvo | Oficiálna rozvojová pomoc | Globalizácia obchodu Financovanie trvalo udržateľného rozvoja Manažment zdrojov |

Najdiskutovanejšie témy