Vážené hlasovanie

Hlasovenie kvalifikovanou väčšinou v Rade je založené na princípe váženia hlasov. Ten vychádza z veľkosi populácie jednotlivách krajín EÚ. Počtom obyvateľov najväčšie štáty majú 27-29 hlasov, stredne veľké krajiny 7-14 a malé krajiny 3-4 hlasy. Na schválenie rozhodnutia treba dosiahnuť väčšinu 232 hlasov, z celkového počtu 321.

Váženie hlasov v Rade je výsledkom kompromisu medzi členskými štátmi, ktoré sa aj napriek právnej rovnoprávnosti v mnohých ohľadoch líšia. Vďaka tomuto spôsobu hlasovania bola zaistená istá nadreprezentácia menších krajín.

V EÚ, ktorá mala 15 členov boli na základe tohto systému prijímané rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou založenou na čo najširšej dohode.

V kontexte ďalšieho rozširovania iniciovala v roku 2000 medzivládna konferencia Pojem „medzivládna konferencia“ označuje rokovania medzi vládami členských štátov s cieľom zmeny zakladajúcich zmlúv EÚ. revíziu systému váženia hlasov s ohľadom na proporcionalitu množstva hlasov a veľkosti populácie. Malé krajiny už nemali byť nadreprezentované, ale  počet hlasov v Rade mal odrážať reálnu veľkosť ich ovyvateľstva. Sila veľkých štátov s touto úpravou prakticky narástla. Tento systém váženia hlasov vstúpil do platnosti 1. novembra 2004 a právne je zakotvený v Zmluve z Nice. Krajina musí celý objem svojich hlasov distribuovať na jedno rozhodnutie.

Spôsob hlasovania v Rade sa snažila úpraviť Ústavná zmluva.Dokumentu, ktorý mal reformovať inštitúcie EÚ, vyšiel na stretnutí Európskej rady v decembri 2000 vo francúzskom Nice. Cieľom Európskej únie bolo začať širšiu a hlbšiu diskusiu o budúcnosti Únie. Ak by ju ratifikovali všetky členské krajiny EÚ, systém váženia hlasov by prestal platiť. Každá členská krajina by na základe ústavnej úpravy hlasovania získala 1 hlas. Ústava upravovala aj definíciu väčšinového hlasovania.