Abecedný filter

Vedomostná spoločnosť

Pojem „vedomostná spoločnosť“ úzko významovo súvisí s „vedomostnou ekonomikou“. Tá sa dostala do popredia v strede a koncom 90. rokov 20. storočia, keď popisovala spôsob, akým viaceré odvetvia s vysokou technologickou úrovňou – napríklad informačné a komunikačné technológie, biotechnológie, nanotechnológie a podobne – ako aj vzdelávacie a vedecké inštitúcie prispievajú výraznou mierou k tvorbe bohatstva v krajine.

Viacerí pozorovatelia dnes popisujú najvyspelejšie ekonomiky ako ekonomiky, ktoré prechádzajú z priemyselnej do „vedomostnej“ fázy. Vzhľadom na rastúcu dôležitosť informácií, know-how, pri tvorbe bohatstva, je potrebné prepísať pravidlá riadiace ekonomiku. Tie súčasné boli totiž vytvorené v jej industriálnej fáze.

Širším pojmom je „vedomostná spoločnosť“. Ekonomický život je pevne zakotvený v spoločenských pravidlách, preto si prechod k vedomostnej ekonomike vyžaduje aj zmenu spôsobov fungovania spoločnosti. Vedomostná spoločnosť cielene a aktívne investuje do rozvoja osobného potenciálu každého jednotlivca, prostredníctvom podpory vzdelávania, vedeckých a výskumných aktivít rozvíja svoju inovačnú kapacitu.

Hoci mnohé členské krajiny Európskej únie patria medzi špičku v porovnaniach globálnej konkurencieschopnosti a vytváraní vedomostnej spoločnosti (napríklad Fínsko, Švédsko), viaceré majú problémy prispôsobiť svoje hospodárske a sociálne systémy realite globalizovaného sveta.

Inštitúcie EÚ (Európska komisia,Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. Európsky parlament,Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Európska rada) nemajú právomoc direktívne určiť členským krajinám ako majú vedomostnú spoločnosť vytvárať. Kompetencie sú v prvom rade v rukách členských krajín. Ich lídri ale na úrovni EÚ prijímajú politické záväzky – či už ide o Lisabonskú stratégiu ako takú, alebo o národné programy reforiem. Za ich nesplnenie nemôže členské krajiny „sankcionovať“ žiadna inštitúcia EÚ, slúžia však ako nástroj porovnania úspešnosti či neúspešnosti jednotlivých národných politík.

Európska komisia vydáva pravidelne monitorovacie správy o plnení záväzkov vyplývajúcich z Lisabonskej stratégie, ako aj súbory štatistických údajov – takzvaných štrukturálnych identifikátorov – ktoré ilustrujú pokrok či meškanie jednotlivých krajín pri vytváraní vedomostnej spoločnosti.

Prehľad o stave Lisabonských reforiem v jednotlivých členských krajinách poskytujú Štrukturálne identifikátory, vydávané európskym štatistickým úradom Eurostat.Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 27 členských štátov Únie. Iným dôležitým hľadiskom je počet „lisabonských“ smerníc– právnych noriem súvisiacich s vytváraním vedomostnej spoločnosti – prenesených do národnej legislatívy. Podľa prieskumu Komisie z roku 2005 boli v tomto nové členské krajiny „usilovnejšie“ - desať nových členov prenieslo do legislatívy približne 90% lisabonských smerníc, zatiaľ čo pri EÚ-15 to bolo 81,7%. Celoeurópsky priemer bol v roku 2005 85,3%.





(c)2006-2017 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies