Abecedný filter

Západný Balkán

Medzi krajiny západného Balkánu zaraďujeme Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Chorvátsko, Macedónsko a Srbsko vrátane Kosova.

Integrácia krajín západného Balkánu do Európskej únie prebieha formou Asociačného a stabilizačného procesu (SAP). Rada na summite v Santa Maria da Feira v roku 2000 stanovila, že všetky krajiny v rámci Stabilizačného a asociačného procesu sú „potenciálnymi kandidátmi“ na členstvo v EÚ.

SAP je považovaný za  jeden z najúčinnejších nástrojov Únie v tomto regióne, v rámci ktorého EÚ postupne uzatvára s jednotlivými krajinami bilaterálne Stabilizačné a asociačné dohody (SAD). Cieľom Stabilizačnej a asociačnej dohody  je úprava spolupráce EÚ s týmito krajinami pri zohľadnení individuálnych podmienok každej z nich. Uzavretie SAA podmieňuje EÚ pokrokom pri presadzovaní reforiem v politickej, hospodárskej a legislatívnej oblasti. Jednotlivé projekty sa zameriavajú hlavne na podporu reforiem a na rozvojové programy posúvajúce krajiny západného Balkánu bližšie smerom k integrácií do európskych štruktúr. EÚ sa snaží podporovať ich úsilie a zároveň prispieť ku konsolidácii hospodárskych a politických pomerov v tejto časti Európy. EÚ tak postupne začína zohrávať vedúcu úlohu pri jeho stabilizácii, bezpečnosti, rozvoji a postupnej integrácii s vyspelou Európy.

Primárnym cieľom Únie v regióne juhovýchodnej Európy je vytvoriť situáciu, v ktorej je nemysliteľná expanzia vojenského konfliktu, rozšíriť v regióne oblasť mieru, stability, prosperity a slobody, budovaná počas posledných 50 rokov Európskou úniou a jej členskými štátmi.

Stabilizačný proces podporuje finančná pomoc EÚ, ktorá do regiónu prúdi na základe programu CARDS (Program pomoci Spoločenstva pre rekonštrukciu, rozvoj a stabilizáciu). Bol vytvorený v roku 2000 , pre obdobie 2000-2006 disponoval rozpočtom vo výške 6,4 miliardy eur, ktorý mal byť použitý na plnenie nasledujúcich cieľov:

  • rekonštrukcia,  stabilizácia demokracie, rekonciliácia a návrat utečencov
  • rozvoj inštitúcií a legislatívy, vrátane harmonizácie s normami a prístupmi EÚ, na podporu demokracie a vlády zákona, ľudských práv, občianskej spoločnosti a médií, a fungovania voľnej trhovej ekonomiky
  • udržateľný ekonomický a sociálny rozvoj, vrátane štrukturálnych reforiem
  • podpora bližších vzťahov a regionálnej spolupráce medzi krajinami regiónu

Za riadenie všetkých vzťahov s krajinami západného Balkánu je od začiatku roka 2005 zodpovedné Generálne riaditeľstvo Generálne riaditeľstvá sú administratívnym a technickým aparátom Európskej komisie. Štruktúra DG predstavuje pomerne rozsiahlu časť európskej administratívy. Členenie DG pripomína do veľkej miery členenie vládnych úradov. Komisie pre rozšírenie. Finančnú pomoc EÚ v Albánsku, Bosne a Hercegovine a v Chorvátsku riadia delegácie Európskej komisie v týchto krajinách. Za pomoc v Srbsku, Kosove, Čiernej Hore a Macedónsku je zodpovedná Európska agentúra pre rekonštrukciu.

Pokrok jednotlivých krajín západného Balkánu na ceste k členstvu je rôzny. Chorvátsko a Macedónsko majú status kandidátskych krajín, Záhreb už začal prístupové rokovania s Úniou a Skopje na dátum otvorenia rokovaní čaká. Ostatné krajiny sú potenciálnymi kandidátmi na členstvo a ich bilaterálne vzťahy s Úniou sú na rozličnej úrovni.

 

 Albánsko

status: potenciálny kandidát

Albánsko v roku 1992 podpísalo s EÚ Dohodu o obchode a spolupráci, ktorá ho oprávnila k prijímaniu finančnej pomoci z programu PHARE. Rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAD) medzi EÚ a Albánskom Komisia oficiálne otvorila 31. januára 2003.

Komisia vo svojom strategickom dokumente o rozširovaní z novembra 2005 zdôraznila, že Albánsko dosiahlo dostatočný pokrok pre podpísanie Stabilizačnej a asociačnej dohody, ku ktorému došlo 12. júna 2006 v Luxemburgu. Na vstup do platnosti SAD je potrebná ratifikácia, ktorá potrvá približne dva roky. Dovtedy sa bude Albánsko riadiť Dočasnou dohodou, ktorá upravuje obchodné vzťahy s EÚ.

V decembri 2005 Rada schválila revidované Prístupové partnerstvo pre Albánsko, ktoré definuje krátko- a strednodobé priority, oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť pokrok. Ako hlavné priority Partnerstvo identifikuje posilnenie verejnej správy a súdnictva v krajine; rozvoj polície a verejného poriadku; zlepšenie colných služieb; rozvoj verejných služieb a infraštruktúry; zlepšenie systému vzdelávania; a posilnenie demokracie a rešpektovania ľudských práv.

V roku 2007 začalo Albánsko čerpať financie z nástroja IPA. Spolupráca Albánska a EÚ sa zintenzívňovala. 1. apríla 2009 vstúpila do platnosti Stabilizačná a asociačná dohoda.Všeobecne sú asociačné dohody medzinárodnoprávne zmluvy, v ktorých sa zmluvné parteri viažu na medzivládne alebo supranacionálne spoločenstva, bez toho, aby sa stali členmi. Pre pridruženého partnera z toho vyplývajú práva a povinnosti. 28.4.2009 Albánsko podalo žiadosť o vstup do EÚ.

 

Bosna a Hercegovina

status: potenciálny kandidát

Integrácia do EÚ je jednou z hlavných politických priorít Bosny a Hercegoviny.  V roku 1998 bola Deklaráciou EÚ založená Konzultatívnu pracovnú skupinu Európskej únie a Bosny a Hercegoviny (EU/BiH Consultative Task Force - CTF), spoločný prostriedok pre technickú administratívnu pomoc v oblasti správy, regulačného rámca a postupov. V októbri 2005 Komisia odporučila Rade začať rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAD), a Rada v novembri 2005 schválila ich otvorenie. Rokovania Bosny a Hercegoviny s EÚ o SAD boli oficiálne otvorené 25. novembra 2005 v Sarajeve.SAD bola podpísaná v roku 2008. V tomto istom roku začala krajina čerpať financie z nástroja predvstupovej pomoci IPA.

27.6.2012 sa začal dialóg na vysokej úrovni o prípravách na podanie žiadosti Bosny a Hercegoviny o vstup do EÚ.

 

Čierna Hora

status: kandidátska krajina

Čierna Hora na základe referenda z 21. mája 2006 vyhlásila nezávislosť od Srbska. Rada 12. júla 2006 rozhodla, že ďalšie vzťahy bude rozvíjať s Čiernou Horou ako zvrchovaným a nezávislým štátom. Európska integrácia je jednou zo strategických priorít čiernohorskej vlády. Jej úmyslom je pokračovať v rokovaniach o Stabilizačnej a asociačnej dohode. Komisia vo svojej správe o realizovateľnosti z 12. apríla 2005 schválila pripravenosť Čiernej Hory na rokovania, ktoré začali na základe prístupu „dvoch ciest“ v októbri 2005 aj so Srbskom. Jednou z podmienok je plná spolupráca oboch krajín s Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY).

Rokovania o SAD boli zahájené v roku 2006. SAD bola dojednaná a ratifikovaná v roku 2007. V roku 2010 získala Čierna Hora status kandidátskej krajiny. Prístupové rokovania sa začali v júni 2012. Z 35 kapitol boli dojednané a uzavreté dve. Žiadna ďalšia kapitola nebola otvorená.

 

Srbsko

status: kandidátska krajina

Srbský parlament 5. júna 2006 na základe výsledkov čiernohorského  referenda o nezávislosti potvrdil nástupníctvo Srbska ako legálneho následníka štátnej únie. Aj srbský parlament deklaroval európsku integráciu ako svoju hlavnú prioritu.

Spolupráca Srbska s EÚ od roku 2001 prebieha na základe Konzultatívnej pracovnej skupiny, ktorú neskôr nahradil Posilnený stály dialóg. Jeho úlohou je monitorovať a podporovať reformy na základe Európskeho partnerstva, schváleného Radou v júni 2004 a revidovaného v januári 2006. Zámerom Srbska je podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody v rámci Stabilizačného a asociačného procesu. Predpokladom úspešného pokračovania na ceste k členstvu v EÚ je plná spolupráca s  Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Rokovania o SAD začali podobne ako v prípade Čiernej Hory v októbri 2005, Komisia však 3. mája 2006 na základe nedostatočnej spolupráce s ICTY a neschopnosti Srbska zatknúť a vydať podozrivého vojnového zločinca, generála Ratka Mladiča, rozhodla o ich pozastavení.

V roku 2008 Medzinárodný trestný tribunál ICTY potvrdil spoluprácu Srbska so súdom, čím Srbsko splnilo danú požiadavku. Ratko Mladič bol zatknutý a vydaný tribunálu v roku 2011. V roku 2008 sa tak mohli začať vyjednávania Asociačnej a stabilizačnej dohody so Srbskom. SAD bola podpísaná v apríli 2008. Podľa prieskumu verejnej mienky bolo v roku 2009 za vstup Srbska do EÚ až 71% občanov. V podobnom prieskume v roku 2011 to bolo 42%. Od roku 2009 nepotrebujú občania Srbska víza na vstup do krajín Schengenského priestoru. Srbsko podalo žiadosť na vstup do EÚ 22.12.2009. v roku 2012 získalo Srbsko status kandidátskej krajiny. v júni 2013 Európska rada a Rady EÚ súhlasili s otvorením prístupových rokovaní, ktoré sa majú začať najneskôr začiatkom roku 2014.    

 

Kosovo

status: potenciálny kandidát

Srbská provincia Kosovo s väčšinovou populáciou albánskych moslimov je od roku 1999 pod správou OSN. Ako súčasť Srbska zatiaľ spadá pod ustanovenia Európskeho partnerstva medzi Srbskom a EÚ z júna 2004. 20. apríla 2005 Komisia schválila komuniké o Kosove „Európska budúcnosť Kosova“, v ktorom zdôrazňuje svoj záväzok voči Kosovu. 17.2.2008 vydala dočasná vláda Kosova deklaráciu nezávislosti. Deklaráciu nasledovalo niekoľko európskych krajín, ktoré uznali Kosovo ako nezávislú krajinu. Parlament vydal v roku 2010 rezolúciu, ktorou nabáda členské štáty k uznaniu Kosova. Spomedzi 28 členských krajín neuznalo Kosovo päť krajín - Slovensko, Grécko, Španielsko, Rumunsko a Cyprus.

Kosovo začalo rokovania s EÚ o podpísaní Stabilizačnej a asociačnej dohody. Komisia v ROKU 2010 nezistila žiadne prekážky, kvôli ktorým by Kosovo a EÚ nemohli podpísať SAD. K tomuto partnerstvu nie je potrebná plná nezávislosť Kosova. Komisia odporučila začať rokovania o dohode. Kosovo musí ale ešte zlepšiť oblasti – posilniť právny štát, verejnú správu, ochranu menšín a obchod. S cieľom posilniť vzájomné vzťahy Kosova a EÚ určila EÚ novú funkciu s titulom Medzinárodný verejný predstaviteľ pre Kosovo. Momentálne túto pozíciu zastáva Samuel Žbogan.

 

Komisia: Rozšírenie





(c)2006-2016 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies