Najpopulárnejšie

Východiskom regionálnej politiky je stanovenie kategórií, v ktorých by sa mohli prejavovať problémy spôsobené regionálnymi rozdielmi. Regionálna politika zahŕňa všetky časti EÚ a na všetkých úrovniach – od európskeho a národného meradla po regióny a miestne komunity. Aj napriek tomu, že časť financií z kohéznej politiky je priamo prerozdeľovaná členským krajinám, hlavným ťažiskom politiky súdržnosti je región a jeho problémy. Politiku vykonávajú národné a regionálne orgány v partnerstve s Európskou komisiou.

Vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a pokusy o jej reformu boli podmienené tým, že išlo o strategický sektor. Štáty cítili zodpovednosť za zaistenie potravinovej sebestačnosti a preto sa snažili uplatňovať v tejto oblasti ochranársku politiku. Tieto protekcionárske tendencie upevnila aj politická kríza v šesťdesiatych rokoch. Zabránila pritom tomu, aby sa sektor vyvíjal v závislosti od produkcie a zamestnanosti v sektore.

Regionálna politika EÚ je jej najdôležitejšou investičnou politikou. Zameriava sa na regióny a mestá v krajinách EÚ s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov. Vyvíjala sa postupne s prvou zmienkou o regionálnych rozdieloch už v zakladajúcich Rímskych zmluvách.

Regionálna politika EÚ je jej najdôležitejšou investičnou politikou. Zameriava sa na regióny a mestá v krajinách EÚ s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov. Pre obdobie v rokoch 2014 – 2020 bolo na jej ciele vyčlenených 351,8 miliardy EUR. Snaží sa riešiť konkrétne problémy v regiónoch a dosiahla niekoľko úspechov.

Generálny sekretariát Európskej komisie zodpovedá za zabezpečenie celkovej konzistentnosti činnosti Komisie – či už pri tvorbe nových politík, alebo pri ich uplatňovaní v ostatných inštitúciách EÚ. Podporuje Komisiu ako celok.