Najpopulárnejšie

Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie na západe Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 51 000 km². Je federatívnou republikou a po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú. Hlavou štátu je kolektívny prezident. Bosna a Hercegovina má od roku 2003 štatút potenciálnej kandidátskej krajiny EÚ. Menou je konvertibilná marka (BAM). Hlavným mestom je Sarajevo.

Belgicko je federálna konštitučná monarchia s kráľom (hlavou štátu), premiérom (predsedom vlády) a so systémom viacerých politických strán.

Zásada subsidiarity sa v európskej legislatíve uplatňuje od Zmluvy o Európskej únii z roku 1992. Konkrétne článok 5 okrem iného špecifikuje: „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“

Chorvátsko je stredoeurópsky a stredomorský štát s republikovým zriadením. Nezávislosť získalo v roku 1991. Výkonná moc a zastupovanie štátu doma i v zahraničí sú zverené predsedovi vlády (premiérovi) a hlave štátu (prezidentovi).

Taliansko je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorého vymenúva prezident, a hlavou štátu (prezidentom). Parlament sa skladá z 2 komôr a to poslaneckej snemovne a Senátu Talianskej republiky.