Najpopulárnejšie

Zásada subsidiarity sa v európskej legislatíve uplatňuje od Zmluvy o Európskej únii z roku 1992. Konkrétne článok 5 okrem iného špecifikuje: „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“

Chorvátsko je stredoeurópsky a stredomorský štát s republikovým zriadením. Nezávislosť získalo v roku 1991. Výkonná moc a zastupovanie štátu doma i v zahraničí sú zverené predsedovi vlády (premiérovi) a hlave štátu (prezidentovi).

Ukrajina je unitárny štát vo východnej Európe o rozlohe približne 600 000 km². Je druhou najväčšou krajinou Európy. Nezávislosť získala v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Štátnym zriadením ide o poloprezidentskú republiku. Vzťah k EÚ definuje Asociačná dohoda o partnerstve a spolupráci z roku 2014. Ukrajina je aj prioritným partnerom európskej susedskej politiky. EÚ je pre Ukrajinu najväčším obchodným partnerom. Menou je hrivna (UAH). Hlavným mestom je Kyjev.

Maďarsko je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý má výkonnú moc, a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní najmä reprezentatívne úlohy. Maďarsko sa delí na 19 žúp, Budapešť a 23 miest, ktoré majú župnú právomoc.

Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie na západe Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 51 000 km². Je federatívnou republikou a po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú. Hlavou štátu je kolektívny prezident. Bosna a Hercegovina má od roku 2003 štatút potenciálnej kandidátskej krajiny EÚ. Menou je konvertibilná marka (BAM). Hlavným mestom je Sarajevo.