Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie na západe Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 51 000 km². Je federatívnou republikou a po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú. Hlavou štátu je kolektívny prezident. Bosna a Hercegovina má od roku 2003 štatút potenciálnej kandidátskej krajiny EÚ. Menou je konvertibilná marka (BAM). Hlavným mestom je Sarajevo.

Bielorusko je štát na území východnej Európy o rozlohe asi 207 000 km². Štátnym zriadením je republikou s prezidentským systém vlády. Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko. Po voľbách v roku 2010 a uväznení niektorých opozičných lídrov, uvalila Európska únia na Bielorusko reštrikcie. Zlomom bol rok 2015, kedy sa EÚ podarilo naštartovať niektoré mechanizmy spolupráce v rámci východného partnerstva. Menou je bieloruský rubeľ (BYN). Hlavným mestom je Minsk.

Medzinárodná organizácia je inštitucionalizovaná forma medzinárodných vzťahov. Ako celok tvorí významný faktor pri vytváraní a realizácii medzinárodných vzťahov a medzinárodnej politiky. Podľa definície Karla Žaloudka, medzinárodné organizácie majú 4 hlavné charakteristické rysy: 1) stabilný právny základ daný statusom organizácie, 2) vlastnú právnu subjektivitu, 3) stálu alebo pravidelne sa opakujúcu činnosť a 4) istú štruktúru orgánov.

K zakladajúcim šiestim členom Európskych spoločenstiev (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko) sa postupne pridávali ďalšie krajiny. Tento proces nazývame rozširovanie Európskej únie.

Lotyšsko je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý vyberá ministrov, a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní najmä protokolárne úlohy a vymenúva predsedu vlády. Vláda musí v každom volebnom období získať súhlas parlamentu.