Abecedný filter
Príbuzné heslá

Europoslanci

Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. sú ekvivalentom poslancov národných  parlamentov na európskej úrovni.

Počet europoslancov

V počiatkoch  Európskeho parlamentu boli europoslanci menovaní členskými štátmi v národných delegáciách. Od roku 1979 sú volení každých 5 rokov všeobecným priamym, rovným a tajným hlasovaním v členských krajinách podľa pomerného zastúpenia, a to buď na regionálnej (Belgicko, Poľsko, Spojení kráľovstvo) alebo národnej úrovni (Česká republika, Dánsko, Španielsko...) alebo v rámci zmiešaného systému (Nemecko). V niektorých členských krajinách (Belgicko, Grécko, Luxembursko) je účasť vo voľbách povinná.

Poslanci sú v parlamente zaradení do politických skupín, existuje aj skupina tzv. „nezávislých“ poslancov, ktorí nie sú členmi žiadnej politickej skupiny. Poslanci pracujú ako členovia či náhradníci v stálych (20) i dočasných výboroch a delegáciách.

Počet poslancov upravuje Lisabonská zmluva. Tá určuje počet 750 zástupcov. Keďže voľby v roku 2009 sa konali pred tým ako Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť, Parlament, zvolený v roku 2009, mal vo svojom 6. funkčnom období 751 členov z 27 členských krajín EÚ. Po pristúpení Chorvátska má Parlament 766 poslancov. Po voľbách v roku 2014 bude mať Parlament stanovených 750 poslancov. Euro poslanci sú volení na základe proporčného zastúpenia každej krajiny podľa počtu jej obyvateľov. Počet europoslancov však presne neodráža veľkosť populácie štátu, menšie krajiny majú proporčne početnejšie zastúpenie, než veľké členské štáty. Veľké členské štáty tento systém dlhodobo kritizujú.

 

Zaradenie a právomoci europoslancov

Takmer všetci europoslanci sú členmi jednej zo siedmich medzinárodných politických frakcií na základe svojej politickej príslušnosti (alebo pôsobia ako nezaradení). Vnútorná štruktúra frakcie sa značne líši od štruktúry väčšiny strán v národných parlamentoch. Štatút europoslanca zakazuje imperatívny mandát, a disciplína v rámci frakcie je podstatne voľnejšia, než u národných politických strán. Často sa stáva, že národné delegácie a jednotliví europoslanci hlasujú v konkrétnych otázkach proti svojej frakcii. Stanoviská frakcie ku konkrétnym otázkam vychádzajú z diskusie v rámci frakcie, neurčuje ich vedenie strany. Názory jednotlivých europoslancov tak môžu významne ovplyvniť politické rozhodovanie v rámci Parlamentu.

Europoslanec má právo:

  • podať návrh rezolúcie;
  • podávať písomné otázky vedeniu Parlamentu, Európskej rade, Rade ministrov a Komisii;
  • podávať pozmeňovacie návrhy ku ktorémukoľvek textu vo výboroch;
  • podávať vysvetlenie svojho hlasovania;
  • vznášať námietky.

 

Každodenná práca europoslanca

Jeden týždeň v mesiaci trávia europoslanci na plenárnom zasadnutí Parlamentu v Štrasburgu, väčšinu zvyšných troch týždňov na zasadnutiach výborov, frakcií alebo celého Parlamentu v Bruseli. Zároveň musia udržiavať kontakt so svojimi voličmi doma. Život europoslanca charakterizuje večné cestovanie medzi Parlamentom (respektíve oboma jeho sídlami), a svojím  domácim volebným obvodom. Vo svojej domácej krajine sa europoslanci stretávajú so zástupcami miestnych organizácií, odborov, miestnymi a národnými politikmi, lobistami a podnikateľmi. Takmer všetkým v ich práci pomáha jeden alebo viacero asistentov na ich rozličných pôsobiskách.

Keďže Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.má podstatne menej právomocí, než národné parlamenty, europoslanci sú vo svojich domácich krajinách väčšinou menej známi a vážení, než ich národní kolegovia.

Postavenie europoslancov

V súlade s protokolom o právach a imunitách Európskej únie chráni europoslancov v ich domácej krajine rovnaká imunita, ako poslancov národného parlamentu. V ostatných členských krajinách nesmie byť europoslanec zadržaný či podliehať vyšetrovaniu, s výnimkou prípadov pristihnutia priamo pri páchaní trestného činu. Túto imunitu môže zrušiť Európsky parlament na žiadosť príslušnej krajiny.

Postavenie europoslancov upravuje štatút, schválený v roku 2005, ktorý vnesie viac rovnosti do odmeňovania a zjednotí právne postavenie poslancov zo všetkých členských štátov EÚ. Všetci europoslanci od roku 2009 zarábajú okolo 7 000 eur (dovtedy sa ich plat rovnal platu poslancov národného parlamentu svojho domovského štátu). K ich platu sa pripočítavajú nielen ďalšie položky ako cestovné, diéty, náklady na sťahovanie, asistentku a sekretariát, ale napríklad aj preplatenie jazykových kurzov.

Slovenskí europoslanci v Európskom parlamente

V Európskom parlamente pôsobí 13 slovenských zástupcov zo 6 politických strán. Sú zaradení do troch politických skupín:

  • Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov): Slovenská demokratická a kresťanská únia, Kresťansko-demokratické hnutie a Strana maďarskej koalície - 6 europoslancov.

Anna Záborská, Miroslav Mikolášik, Eduard Kukan, Peter Šťastný, Edit Bauer, Alajos Mészáros

  • Skupina Socialistov a demokratov v Európskom parlamente (SD): Smer - SD - 5 europoslanci

 Monika Flašíková-Beňová, Vladimír Maňka, Katarína Neveďalová, Monika Smolková a Boris Zala

  • Skupina Aliancie liberálov a demorkatov pre Európu (ALDE) - Ľudová strana- Hnutie za demokratické Slovensko

Sergej Kozlík

  • Skupina Európy slobody a demokracie (EDF)- Slovenská národná strana

Jaroslav Paška

 

Európsky parlament: Europoslanci za Slovenskú republiku

Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku


 

 





(c)2006-2016 www.EUROPSKAUNIA.sk | Právne podmienky
Developed by MONOGRAM Technologies