Spoločná poľnohospodárska politika je najstaršou spoločnou politikou EÚ. Od svojho vzniku prešla niekoľkými zmenami a reformami. Menili sa nielen jej ciele a zameranie, ale aj nástroje a zameranie pomoci. Reformovať SPP bolo a je náročné predovšetkým kvôli záujmovým skupinám farmárov, ktorým vyhovoval spôsob dotácií odvádzaných od výšky produkcie. Okrem interných vplyvom pôsobili na reformy ešte externé tlaky. V 90. rokoch minulého storočia hrali kľúčovú rolu pravidlá WTO a rozširovanie EÚ o nové členské krajiny a tým aj nové prístupy a záujmy v sektore. Neudržateľnosť podoby SPP pre budúce obdobie viedla Európu k zásadné krokom v sektore.

  • 1957

Rímska zmluva vytvára medzi šiestimi západoeurópskymi krajinami Európske hospodárske spoločenstvo (predchodca dnešnej EÚ).

  • 1962

Vznikla spoločná poľnohospodárska politika (SPP). V počiatkoch predstavuje spoločnú politiku, ktorá má zabezpečiť cenovo dostupné potraviny a poľnohospodárom primeranú životnú úroveň.

  • 1968

Mansholtov plán reformy SPP predpokladal zastavenie rastu spoločných cien a ich čiastočné nahradenie priamymi dotáciami. Okrem toho mali byť zavedené rozsiahle asistenčné programy, upravené podmienky pre odchod do dôchodku a ďalšie cielené nástroje na individuálnu podporu poľnohospodárov. Nebol prijatý v plnej verzii, ale iba ako tzv. mini plán.

  • 1984

SPP sa stáva obeťou vlastného úspechu. Poľnohospodárske podniky vyrábajú viac potravín, ako je potrebné a hromadia sa nadbytky. Zavádza sa viacero opatrení, ktorých cieľom je priblížiť objem produkcie skutočným potrebám trhu.

  • 1992

Prijatie tzv. MacSharryho reformy a SPP sa preorientúva z podpory trhu na podporu výrobcov. Znižuje sa dotovanie cien a nahrádzajú ho platby priamej pomoci poľnohospodárom. Tí sú podporovaní v tom, aby boli šetrnejší k životnému prostrediu. Reforma prebieha v rovnakom čase ako Summit Zeme v Riu v roku 1992, na ktorom sa zavádza zásada trvalo udržateľného rozvoja.

  • 2003

Agenda 2000 opäť potvrdila, že cieľom SPP už viac nie je iba zaistenie dôstojnej životnej úrovne, ale hlavne plnenie úloh pri kultivácii a rozvoji vidieka a súlad opatrení s ochranou životného prostredia. SPP poskytuje podporu príjmu. Nová reforma SPP (pomenovaná po rakúskom komisárovi poľnohospodárstva, Franzovi Fischlerovi ako Fischlerova reforma) prerušuje spojenie dotácií s výrobou. Poľnohospodári dostávajú podporu príjmu pod podmienkou, že obhospodarujú poľnohospodársku pôdu a spĺňajú normy týkajúce sa bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, zdravia zvierat a ich dobrých životných podmienok.

  • 2013

Cieľom reformy SPP po roku 2013 je posilniť konkurencieschopnosť sektora, podporiť udržateľné poľnohospodárstvo, inovácie, zamestnanosť a rast vo vidieckych oblastiach a zamerať finančnú pomoc na produktívne využívanie pôdy.

Ďalšie zdroje:

Publikácie EÚ – Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) – naše potraviny, náš vidiek a naše životné prostredie (2017)

Európska únia – Poľnohospodárstvo

Európska komisia – Spoločná poľnohospodárska politika

Euractiv.sk – CAP Spoločná poľnohospodárska politika

Európska environmentálna agentúra – Cesta ku globálnej udržateľnosti