Zmluva z Nice bola podpísaná v Nice (Francúzsko) 26. februára 2001 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2003. Zmluva mení Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie a pripravuje EÚ na najväčšie jednorazové rozšírenie v roku 2004, kedy EÚ prijíma 10 nových členských krajín a ďalšie rozšírenie v roku 2007.

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Jej pôsobnosť sa člení na oblasti v oblasti zákonodarstva, kontroly a oblasť vnútornej a zahraničnej politiky. Od vstupu do Európskej únie, došlo v legislatívnom procese k zmene postavenia Národnej rady. Výkon časti zákonodarných právomocí preniesla Slovenská republika na Európske spoločenstvá a Európsku úniu (článok 7, odstavec 2 Ústavy SR). Záležitosti súvisiace s členstvom v Európskej únii má od roku 2004 na starosti jeden z Výborov NR SR, Výbor pre európske záležitosti.

V pozadí integračných počiatkov v Európe stála snaha vytvoriť medzi európskymi národmi také podmienky, ktoré by rozvíjali a kultivovali ich spoluprácu a zabránili vzniku konfliktov. Logickým začiatkom akejkoľvek spolupráce na európskom kontinente bolo vyriešenie problematických francúzsko-nemeckých vzťahov.

Maroš Šefčovič (1966) je slovenský kariérny diplomat a politik, ktorý aktuálne zastáva pozíciu podpredsedu Európskej komisie (2014 – 2019). Na starosti má oblasť Energetickej únie, kde prepája prácu 14 komisárov pre oblasti ako energetika, klimatické zmeny či doprava.

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje: