Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie na západe Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 51 000 km². Je federatívnou republikou a po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú. Hlavou štátu je kolektívny prezident. Bosna a Hercegovina má od roku 2003 štatút potenciálnej kandidátskej krajiny EÚ. Menou je konvertibilná marka (BAM). Hlavným mestom je Sarajevo.
V krajine sa prekrýva vplyv západu a východoeurópskej kultúry, spolu s moslimskou kultúrou. Po rozpade Juhoslávie prešla Bosna a Hercegovina krvavou občianskou vojnou, ktorú sa podarilo utlmiť len vonkajšou intervenciou. Bol dosiahnutý krehký politický kompromis – krajina ostala formálne jednotná len vďaka federalizácii na bosniansko-chorvátsku časť a srbskú časť. V krajine je zastupiteľský úrad EÚ na čele s osobitným predstaviteľom EÚ pre Bosnu Lars-Gunnar Wiegemarkom a stála misia EUFOR/Althea. Cieľom je budovanie kapacít a posilnenie právneho štátu. Pomoc financuje EÚ prostredníctvom rôznych nástrojov a nástroja predvstupovej pomoci.
Od roku 2003 je Bosna a Hercegovina potenciálnou kandidátskou krajinou EÚ. Rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou sa začali v novembri 2005. Dohoda bola podpísaná v júni 2008 po postupe v štyroch hlavných otázkach: reforma polície, spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, reforma verejného vysielania a reforma verejnej správy. Táto dohoda je kľúčovým krokom pre Bosnu a Hercegovinu na ceste do EÚ. V platnosť vstúpila v roku 2015. V roku 2016 podala krajina oficiálnu prihlášku o členstvo v EÚ a čaká sa na vyjadrenie Európskej komisie. Európska únia je pre Bosnu a Hercegovinu významným obchodným partnerom. V rámci predvstupovej pomoci čerpala krajina za obdobie 2007 – 2018 sumu 1,5 miliardy Eur.
Ďalšie zdroje:
Európska únia – Bosna a Hercegovina a EÚ