Zmluva o Ústave pre Európu mala nahradiť zakladajúce zmluvy EÚ jediným textom. Bola podpísaná v Ríme 29. októbra 2004, ale jej ratifikácia nebola úspešná. V národných referendách ju odmietlo Francúzsko a Holandsko. V decembri 2009 podpísali členské krajiny Lisabonskú zmluvu, ktorá vzišla z neúspechu pripravovanej Ústavnej zmluvy.
V čase, keď sa chystalo rozšírenie Únie o nové členské krajiny, zhodli sa lídri EÚ na potrebe reformovať inštitúcie a začať diskusiu o cieľoch EÚ a jej budúcnosti. Cieľom bolo reformovať EÚ a pripraviť ju inštitucionálne na rozšírenie a zjednodušiť existujúce zmluvy v jednom prehľadom dokumente, ktorý by sa nazýval ústavou. Proces ustanovenia Európskeho konventu začal Deklaráciou o budúcnosti Európskej únie, ktorá bola súčasťou Zmluvy z Nice z roku 2000. Deklarácia navrhovala pokračovať v procesoch inštitucionálnych reforiem a vyzvala švédske a belgické predsedníctvo (naplánované na rok 2001) na diskusiu so všetkými zainteresovanými partnermi: zástupcami národných parlamentov, vlád, európskych inštitúcií, občianskej spoločnosti, atď. Konvent o budúcnosti EÚ bol zhromaždením politikov menovaných vládami a parlamentmi členských a kandidátskych krajín. Tento pripravil návrh ústavy pre Európu ako východiskový bod medzivládnej konferencie hláv štátov a vlád.
Zmluva o Ústave pre Európu ale nebola ratifikovaná. Francúzsko a Holandsko odmietlo ústavnú zmluvu koncom jari 2005 a začalo sa obdobie reflexie. Cieľom bolo znovu spojiť občanov s európskym projektom a rozhodnúť o ďalšom osude Ústavy. To, že Ústavu odmietli dve zakladajúce krajiny EÚ, vyvolalo v Únii šok. Hlavným cieľom obdobia reflexie bolo dať krajinám viac času na diskusiu o Ústave a jej ratifikáciu. V decembri 2009 podpísali všetky členské krajiny Únie Lisabonskú zmluvu, ktorá vzišla z neúspechu pripravovanej Ústavnej zmluvy, "obdobia reflexie" a diskusií o budúcnosti Európskej únie. Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísaná 13. decembra 2007 s účinnosťou od 1. decembra 2009, je poslednou zmluvnou úpravou fungovania EÚ. Zmluva rieši inštitucionálne zmeny, politik EÚ a posilňovanie demokracie.
Tag: História EÚ, Fungovanie EÚ, Legislatíva EÚ