Európske obranné spoločenstvo (EOS) znamenalo pokus o vytvorenie spoločnej obrany a európskej armády. Na základe Plevenovej iniciatívy sa v prvej polovici 50. rokov začali rokovania o vytvorení európskej armády ako spôsobu opätovného vyzbrojenia Nemecka v rámci západných štruktúr.
Zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Belgicka a Luxemburska podpísali 27. mája 1952 zmluvu o Európskom obrannom spoločenstve. Spoločná európska armáda mala podliehať Európskemu politickému spoločenstvu (EPS), ktoré malo vzniknúť neskôr. Snahy o vytvorenie EOS však neboli úspešné.
Vojenská integrácia sa mala uskutočniť na úrovni malých bojových jednotiek. Velením mal byť poverený minister obrany niektorej z členských krajín. Podporu projektu vyjadrila aj Veľká Británia a následne s EOS uzatvorila asociačnú dohodu. Priame členstvo však odmietla kvôli záväzkom v zámorí. Francúzsko, aj napriek tomu, že pôvodne stálo pri zrode tejto myšlienky, malo k EOS čoraz väčší odpor. Francúzsky parlament nakoniec odmietol v auguste 1954 zmluvu ratifikovať. Strach z ozbrojujúceho sa Nemecka prevládol aj napriek faktu, že Nemecko malo byť pevne integrované do európskych štruktúr. Po neúspechu EOS boli Spolková republika Nemecko a Taliansko vyzvané, aby sa pripojili k Západoeurópskej únii, ktorú v roku 1948 založili Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko a Veľká Británia za účelom kolektívnej sebaobrany.