Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), nazývané aj Montánna únia, bolo prvé integračné zoskupenie západoeurópskych štátov. Vzniklo podpisom Parížskej zmluvy v roku 1951. Cieľom zmluvy bolo prispievať k hospodárskemu rozvoju, zamestnanosti a zvýšeniu životnej úrovne pomocou spoločného trhu uhlia a ocele. Cieľom bolo prostredníctvom vytvorenia spoločného trhu zabezpečiť rast a technologické zdokonaľovanie výroby.
Zakladajúcimi členmi bolo Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spolková republika Nemecko. Neskôr pristúpili Dánsko, Írsko, Portugalsko, Grécko, Španielsko a Veľká Británia. Skúsenosti z jeho fungovania boli využité neskôr pri formovaní Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Na rozdiel od EHS bola Montánna únia vytvorená na nadnárodnom princípe a jej rozhodnutia boli pre členské krajiny záväzné. Na čele stál Vysoký úrad (predchodca dnešnej Európskej komisie) s nezávislými komisármi. Bol to nadnárodný orgán s rozhodovacou právomocou. Vysoký úrad prijímal rozhodnutia, predkladal odporúčania a vydával stanoviská. Pomáhal mu Poradný výbor. Ďalej fungovalo Zhromaždenie (budúci Európsky parlament), Rada (budúca Rada EÚ) a Súdny dvor (budúci Súdny dvor Európskej únie). Finančne bola organizácia tiež nezávislá. Rozpočet ESUO bol financovaný z odvodov z produkcie uhlia a ocele a zo získaných úverov. Vrcholné orgány Európskeho spoločenstva uhlia a ocele boli v roku 1965 zlúčené s orgánmi Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho hospodárskeho spoločenstva do tzv. Európskeho spoločenstva, od roku 1992 známe ako Európska únia.
Ďalšie zdroje: