Euroskepticizmus označuje prístup k európskej integrácii založený na pochybovaní o idei jednotnej Európy. Szczerbiak a Taggart ho pôvodne definovali ako náhodnú a kvalifikovanú, rovnako ako priamu a nekvalifikovanú opozíciu voči procesu európskej integrácie (Taggart – Szczerbiak 2002).
Euroskepticizmus je proti centralizácii a federalizácii Európskej únie a presadzuje EÚ, ktorá by bola prioritne založená na ekonomickej spolupráci (voľný trh) bez politickej právnej subjektivity.
Szczerbiak a Taggart rozlišuje tzv. tvrdý a mäkký euroskepticizmus. Tvrdý euroskepticizmus znamená jednoznačné odmietnutie celého projektu európskej politickej a ekonomickej integrácie a odpor k pripojeniu sa alebo zotrvaniu v EÚ. Mäkký euroskepticizmus znamená náhodnú alebo kvalifikovanú opozíciu voči európskej integrácii a teda nie je odmietnutie integrácie ako takej, alebo členstva v EÚ. Je preňho typická opozícia k určitým politikám, najmä tých, ktoré podľa aktérov ohrozujú národný záujem, alebo znamenajú zmenu smeru integrácie a pod.
Ďalšia dvojica špičkových teoretikov Kopecky a Mudde ide ešte ďalej a vidí euroskepticizmus ako jeden zo štyroch ideálnych typov podpory verzus opozície voči EÚ. Autori rozlišujú dve dimenzie – európsku integráciu ako ideál a EÚ ako žitú realitu, súbor inštitúcií a procesov. Euroskeptici síce podporujú ideál, ale kritizujú to, ako sa tento ideál v súčasnosti pretavuje do zmlúv, politík alebo inštitúcií. Odporcov projektu európskej integrácie ako takej nazvali „EU rejects“ – odmietači EÚ, podporou pre ideál i realitu sa vyznačujú euro-entuziasti a tí, ktorí síce EÚ odmietajú ako princíp, ale zároveň nemajú nič proti jej reálnej podobe, sú euro-pragmatici (Kopecky – Mudde, 2002). Tieto dve dimenzie vedú k 4 ideálnym typom straníckych pozícií voči Európe.
- Euroentuziasti – táto skupina podporuje všeobecné idey európskej integrácie a verí, že EÚ už je, alebo sa čoskoro stane inštitucionalizáciou týchto myšlienok.
- Euroskeptici – podporujú všeobecné idey európskej integrácie, ale sú pesimistickí ohľadom súčasného, alebo budúceho stelesnenia týchto myšlienok.
- Euroodporcovia (eurorejects) – nepodporujú ani myšlienky, ktoré sú základom európskej integrácie, ani EÚ.
- Europragmatici – nepodporujú síce všeobecné myšlienky európskej integrácie, ktoré sú základom EÚ, ale bezpodmienečne ich nezavrhujú; EÚ podporujú a pristupujú k nej pozitívne preto, lebo ju považujú za prínosnú pre svoju krajinu alebo svojich voličov.
Podľa slovenskej politologičky a sociologičky Oľgy Gyarfášovej, vo svojich počiatkoch sa euroskepticizmus spájal výlučne s Veľkou Britániou. Neskôr sa týmto prístupom „nakazili“ aj iné krajiny a stal sa z neho fenomén, na ktorom sa do Európskeho parlamentu chcela vyniesť nejedna politická strana. Slovensko bolo v počiatkoch euro-optimistická krajina. Od volieb v roku 2012 sa však objavili prvé podoby euroskeptických postojov. Prvou bola predstava SNS, ktorá predstavila EÚ ako nepriateľa. Inú tvár euroskeptických postojov prezentovala v kampani 2012 strana SaS, podľa ktorej bola EÚ „cestou k socializmu“. Po voľbách v marci 2016 sa medzi euroskeptické strany zaradila pravicová Ľudová strana-Naše Slovensko (ĽS-NS), ktorá požaduje vypísanie referenda o vystúpení Slovenskej republiky z EÚ.