Počas európskych volieb sa uplatňujú tak všeobecné ustanovenia spoločné pre všetky členské krajiny ako aj vlastný volebný poriadok. Aj napriek dlhoročným snahám o spoločné postupy volieb do Európskeho parlamentu, tieto aj naďalej zostávajú v právomoci členských štátov a vnútroštátnej legislatíve.
Spoločné pre všetky členské krajiny je uplatňovanie systému založeného na pomernom zastúpení, ale členský štát môže sám stanoviť minimálnu hranicu pre pridelenie mandátu. Táto nesmie byť vyššia ako 5 %.
K špecifikám podľa jednotlivých krajín teda patrí aj tzv. kvórum (tiež volebná klauzula alebo prah zvoliteľnosti), ktoré musia kandidátky politických subjektov prekročiť, aby sa ich kandidáti stali poslancami Európskeho parlamentu. Na Slovensku musia politické strany získať aspoň 5% hlasov, aby mohli byť ich zástupcovia zvolení. Hranicu 5 % uplatňuje aj Francúzsko, Litva, Poľsko, Česká republika, Rumunsko a Maďarsko. Hranicu 4 % stanovuje Rakúsko, Taliansko a Švédsko, 3 % Grécko a 1,8 % Cyprus.
K spoločným prvkom volieb patrí pomerné zastúpenie a jeden volebný obvod. Podľa právnych predpisov EÚ musia všetky krajiny používať hlasovací systém, ktorý zabezpečí pomerné zastúpenie. To znamená, že počet zvolených členov každej strany závisí od podielu volebných hlasov, ktoré strany získali. Slovensko používa preferenčné hlasovanie, ktoré dáva voličom možnosť uviesť svoje preferencie v rámci zoznamu strany, ktorú volia. Volič môže použiť maximálne dva preferenčné hlasy na volebnom lístku. Kandidáti, ktorí dostanú väčšinu preferenčných hlasov sa môžu dostať pred kandidátov, ktorí sú na zozname vyššie. Väčšina členských štátov, vrátane Slovenska tiež pri voľbách predstavuje jeden volebný obvod. Iba päť členských štátov (Veľká Británia, Írsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko) sa delí na niekoľko regionálnych volebných obvodov.