Lobizmom sa označuje ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a ďalších úradníkov istou záujmovou skupinou smerom k rozhodnutiu v jej prospech. Termín vznikol podľa názvu vstupnej haly vo Washingtone, kde sa v 19. storočí schádzali členovia Kongresu a kde ich navštevovali zástupcovia podnikateľov a rôznych záujmových skupín. Lobizmus je bežnou praxou na národnej aj európskej úrovni. V roku 2008 schválil Európsky parlament pravidlá pre lobovanie v európskych inštitúciách a EÚ zaviedla verejný register lobistov.

Lobistické skupiny aj postupy sa časom vyvíjali a zdokonaľovali. Od odovzdávania informácií, ktoré mali slúžiť ako podklady pre rozhodovanie až po presvedčovanie a v krajnom prípade podplácanie alebo vydieranie. Práve kvôli neprehľadnosti a možným nekalým praktikám pri rozhodovaní zaviedla Európska komisia pravidlá, ktoré lobovanie sprehľadnili. Vznikol verejne dostupný register lobistov, etický kódex a "legislatívna stopa" pre predkladateľov správ v EP (zoznam lobistov, s ktorými predkladateľ správu konzultoval). Európska komisia vyzvala všetkých zástupcov záujmových skupín, ktorí lobujú v európskych inštitúciách s cieľom ovplyvniť legislatívu EÚ, aby sa zapísali do elektronického registra. Tá je dobrovoľná a organizácie by pri nej mali zverejniť: kto sú, aké sú ich ciele a poslanie, na aké politiky sa špecializujú, svoje finančné zdroje a mená ich klientov, za ktorých lobujú. Etický kódex správania obsahuje hlavné zásady, ktoré EÚ od lobistov vyžaduje ako otvorenosť, čestnosť a bezúhonnosť.

V Bruseli pôsobí podľa odhadov 15 až 30 tisíc lobistov, registrovaných ich je 11 787. Komisia zdôrazňuje, že registráciou zvyšujú svoju transparentnosť, etiku a zlepšujú svoju viditeľnosť vo verejných diskusiách. Registrácia na dobrovoľnej báze sa však zdá nedostatočná a preto sa opakujú volania po registri, ktorý by bol pre lobistov povinný. Register by mal byť spoločný pre Európsky parlament, Radu EÚ aj komisiu.

Ďalšie zdroje: