Luxemburský kompromis, podpísaný 30. januára 1966, ukončil spory medzi Francúzskom, jeho piatimi európskymi partnermi a Európskou komisiou. Spor tkvel v odlišnom prístupe k integračnému procesu Francúzska a zvyškom Európskeho spoločenstva.
Rímske zmluvy predpokladali, že k 1. januáru 1966 sa postupne jednomyseľný typ hlasovania zmení na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Francúzsko za vlády generála Charlesa de Gaulla nechcelo na takúto zmenu pristúpiť, pretože by to viedlo k prevahe nadnárodného princípu integrácie nad medzivládnym. Francúzi pociťovali v šesťdesiatych rokoch čoraz väčšie ohrozenie prameniace z nadnárodného charakteru EHS a nechceli sa vzdať presadzovania svojich ekonomických záujmov, najmä v oblasti poľnohospodárskej politiky. Francúzska vláda sa rozhodla vyjadriť svoj nesúhlas neúčasťou na rokovaniach Rady ministrov od 30. júna 1965. Tento prístup sa zvykne označovať ako „politika prázdneho kresla“. Rada sa tak stala blokovanou inštitúciou.
Vývoj európskej integrácie sa po Luxemburskom kompromise uberal cestou posilnenej medzivládnej spolupráce. Úloha Komisie a jej aktivita bola značne obmedzená. Vlády členských štátov musela informovať o všetkých fázach svojej činnosti a musela viac konzultovať svoje rozhodnutia s Radou. Kompromis bol dočasným riešením sporov medzi zástancami nadnárodného a medzivládneho charakteru európskej integrácie. Rada mohla o niektorých otázkach rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, jednalo sa však o politicky menej dôležité a nekontroverzné oblasti. Kľúčová veta kompromisu znela: „Tam, kde by na návrh Komisie mohlo byť rozhodnuté väčšinou hlasov a kde pôjde o veľmi dôležité záujmy jedného, alebo viacerých členov, budú členovia usilovať o to, aby bolo v dohľadnej dobe dosiahnuté rozhodnutie prijaté všetkými členmi Rady, pri rešpektovaní ich vzájomných záujmov a záujmov Spoločenstva“. Klauzula „dôležité otázky národného záujmu“ nebola presne definovaná a tak sa interpretovala dosť voľne. K jednomyseľné hlasovaniu sa pristupovalo vtedy, ak prerokovávaná otázka vyvolávala na politickej scéne niektorého členského štátu spory a kontroverzie.