Obdobie reflexie je fáza, kedy si Európska únia „spytovala svedomie“ po tom, ako Francúzsko a Holandsko odmietlo ústavnú zmluvu koncom jari 2005. Cieľom bolo znovu spojiť občanov s európskym projektom a rozhodnúť o ďalšom osude Ústavy.
Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu podpísalo 25 členských krajín Európskej únie a tri kandidátskej krajiny (Bulharsko, Rumunsko a Turecko) v roku 2004. Ústava mala začať platiť po ratifikácii všetkými členskými krajinami. V roku 2005 ale Francúzsko a Holandsko Ústavu v referende odmietli, čo následne vyvolalo ratifikačnú krízu. To, že Ústavu odmietli dve zakladajúce krajiny EÚ, vyvolalo v Únii šok. Hlavným cieľom obdobia reflexie bolo dať krajinám viac času na diskusiu o Ústave a jej ratifikáciu.
Obdobie reflexie bolo naplánované na jeden rok. Neskôr sa lídri EÚ dohodli na presnejšom časovom pláne. V prvej polovici roka 2007 malo Predsedníctvo odprezentovať správu na summite Európskej rady ako výsledok komunikácie s jednotlivými členskými krajinami. Základom ďalšieho postupu a reformy sa malo stať rozhodnutie Európskej rady, ktoré vzíde z prešetrenia správy Predsedníctva. Najneskôr v druhej polovici roka 2008 sa mala začať riešiť otázka Európskej ústavy. Európska rada vyzvala na prijatie politickej deklarácie v súvislosti s 50. výročím podpísania Rímskych zmlúv. Deklarácia mala obsahovať európske hodnoty a ambície, rovnako ako záväzok vyjadrujúci spoločné úsilie európskych lídrov v ich napĺňaní. V stávke nebol len osud Európskej ústavnej zmluvy, ale aj otázka silnejšej podpory občanov pre Európsku úniu. Komisia odštartovala viacero iniciatív na zlepšenie komunikácie s občanmi. Patrí sem akčný plán na vyššiu profesionalitu komunikácie, „Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu“ a Biela kniha o európskej komunikačnej politike. Hlavným zámerom bolo viac počúvať a lepšie komunikovať s občanmi, vyprovokovať viac diskusií a ísť do regiónov, čo je v súlade so snahou Európskej komisie zaoberať sa problémami na národnej a lokálnej úrovni.
V máji 2006 odprezentoval vtedajší predseda Komisie José Manuel Barroso spolu s podpredsedníčkou Komisie Margot Wallström novú „občiansku agendu“ Komisie. Hlavným cieľom bola „Európa výsledkov“, ktorá by odrážala očakávania občanov v oblastiach ako vnútorný trh, sociálna kohézia, práva, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť a úloha EÚ vo svete. Panoval konsenzus, že európske politiky by mali byť vo väčšom súlade so želaniami občanov. Európsky parlament vyslovil požiadavku, aby členské štáty organizovali „občianske fóra“, na národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni. Tie by slúžili na diskusiu o budúcnosti Európy so sociálnymi partnermi a združeniami občianskej spoločnosti. V decembri 2009 podpísali všetky členské krajiny Únie Lisabonskú zmluvu, ktorá vzišla z neúspechu pripravovanej Ústavnej zmluvy, "obdobia reflexie" a diskusií o budúcnosti Európskej únie.