Rímska zmluva alebo Zmluva o založení európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) bola podpísaná 25. marca 1957 v Ríme (Taliansko). V tom čase bola podpísaná aj Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ESAE alebo Euratom).
Obe vstúpili do platnosti 1. januára 1958. Rímska zmluva bola niekoľkokrát zmenená a v súčasnosti sa nazýva Zmluva o fungovaní Európskej únie.
Rímska zmluva zriadila Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), ktoré spojilo šesť krajín. Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko sa zaviazali spoločne pracovať na politickej integrácii Európy a spoločnom hospodárskom raste prostredníctvom obchodu. Zmluva vytvorila spoločný trh založený na voľnom pohybe tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Zakladajúce krajiny si dali za cieľ dosiahnuť hospodársky a sociálny pokrok prostredníctvom opatrení na odstránenie obchodných a ostatných prekážok medzi sebou. Cieľom bolo tiež zlepšiť životné a pracovné podmienky, zaistiť vyvážený obchod a spravodlivú hospodársku súťaž a znížiť rozdiely medzi rôznymi regiónmi. Spoločná obchodná politika mala zaručiť postupné rušenie obmedzení v medzinárodnom obchode. Zmluva založila spoločný trh, v ktorom krajiny zosúladili svoje hospodárske politiky. Spoločnú obchodnú politiku dopĺňa colná únia, ktorá zrušila kvóty a clá medzi šiestimi krajinami EHS a zaviedla spoločnú vonkajšiu sadzbu na dovoz z krajín mimo EHS.
Okrem obchodných politík zaviedla Rímska zmluva aj spoločné politiky a inštitúcie. Zmluvou sa medzi členskými krajinami na začiatku zriadili spoločné politiky vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (články 38 až 47), spoločnej obchodnej politiky (články 110 až 116) a dopravnej politiky (články 74 až 84). Zmluva umožnila vytvorenie ďalších spoločných politík do budúcna. Spoločné politiky boli doplnené o vytvorenie Európskeho sociálneho fondu s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a životnú úroveň a Európskej investičnej banky s cieľom uľahčiť hospodársky rozvoj. Rímska zmluva tiež zriadila inštitúcie a základne mechanizmy rozhodovania. K hlavným inštitúciám patrili: Rada ministrov, Komisia, Parlamentné zhromaždenie (budúci Európsky parlament) a Súdny dvor. Ako poradný orgán je zriadený Hospodársky a sociálny výbor.