Rusko je federálna republika o rozlohe asi 17 000 000 km². Je najväčším štátom sveta a rozkladá sa na hranici Európy a Ázie. Štátnym zriadením je poloprezidentskou republikou. Na čele krajiny stojí prezident. Výkonná moc patrí prezidentovi a vláde, pričom prevažuje moc prezidenta. Zákonodarná moc sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament (Federálne zhromaždenie a Štátna duma). Európska únia a Rusko sa navzájom uznávajú ako kľúčoví hráči na medzinárodnej scéne a spolupracujú na témach spoločného záujmu. Menou je ruský rubeľ (RUB). Hlavným mestom je Moskva.
Rusko je hlavným nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu, ktorý sa rozpadol v roku 1991. Má miesto v Bezpečnostnej rade OSN a je vedúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov. Je tiež členom G20, OBSE, OSKB, SCO, APEC a ďalších medzinárodných organizácií. Rusko je významným partnerom Únie a jej najväčším susedom. Európska bezpečnostná stratégia správne označuje Rusko za kľúčového hráča v geopolitických a bezpečnostných záležitostiach na regionálnej aj globálnej úrovni. Základom bilaterálnej spolupráce medzi EÚ a Ruskom je Dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS), ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 1997 s desaťročnou platnosťou. Od roku 2007 sa každoročne obnovuje. Dohoda tvorí rámec pre spoluprácu v oblasti demokracie a ľudských práv, politických a ekonomických slobôd a záväzok spolupráce na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Ďalej je dohoda členená naprieč sektormi a obsahuje spoluprácu v oblasti politického dialógu, obchodu, vedy a technológie, vzdelania, energetiky, ochrany životného prostredia, dopravy a prevencie nelegálnych praktík. Po nelegálnej anexii Krymu v roku 2014 a konfliktu s východnou Ukrajinou sa vzťahy a politický dialóg s EÚ skomplikoval. Niektoré mechanizmy spolupráce boli pozastavené a EÚ uvalilo na Rusko sankcie.
Najväčšími problémami súčasného Ruska sú vzťahy so susedmi – spory o územia s Japonskom (Kurilské ostrovy), Ukrajinou (Krym, Azovské more), Gruzínskom, ktoré obviňuje z podpory rebelov, s Nórskom o love rýb v Barentsovom mori ako aj s pobaltskými krajinami o vymedzení hraníc. Ďalšími veľkými problémami krajiny sú korupcia, ktorá sa pevne zakorenila v období Sovietskeho zväzu a organizovaný zločin. Rusko je napriek všetkým spomenutým záporom neprehliadnuteľným hráčom na medzinárodnej scéne a v poslednej dobe sa rýchlo hospodársky rozvíja, aj keď medzi jednotlivými regiónmi panujú obrovské rozdiely.
Ruská ekonomika patrí medzi desať najväčších ekonomík sveta. Má najväčšie zásoby prírodných zdrojov – nerastných surovín, ropy, zemného plynu, dreva, pitnej vody – z energetického hľadiska je Rusko sebestačným štátom. Hospodárstvo krajiny prekonalo v 90. rokoch 20. storočia dlhotrvajúcu krízu. Po nej nasledovalo obdobie rastu (2000 až 2007), ktoré prerušila svetová finančná kríza v období 2008 až 2009 a pokračoval menej intenzívne až do roku 2014. Odvtedy zaznamenáva ruská ekonomika pokles spôsobený znížením cien surovín a ekonomickými sankciami. Rusko je pre EÚ najväčším dodávateľom energie a je veľkým odbytiskom európskych produktov a služieb. V roku 2018 predstavoval obchod s EÚ 253,6 miliárd Eur, čo znamená asi 42 % podiel zahraničného obchodu Ruska. Pre EÚ je Rusko štvrtým najväčším obchodným partnerom.
Významným sektorom spolupráce s EÚ je oblasť energetiky. Vzhľadom na vzájomnú závislosť a spoločné záujmy, EÚ a Rusko vytvorili v roku 2000 v tejto oblasti partnerstvo Euro-ruský energetický dialóg, ktorý rámcuje spoluprácu v oblasti energetiky. Predmetom spolupráce je napríklad energetická efektivita, ochrana investícií, prístup k prepravným infraštruktúram, regulácia sektoru a riadenie reformy monopolov. Je v záujme aj EÚ aj Ruska spolupracovať na vytvorení stabilných energetických trhov a energetickej efektivity a znižovaní emisií skleníkových plynov. Jeden z mechanizmov spolupráce je mechanizmus skorého varovania v prípade vzniku ohrozenia bezpečnosti dodávok. Zároveň EÚ a Rusko spolupracujú v oblasti ochrany životného prostredia.
Ďalšie zdroje: